Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250. Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1280x1024 pixelov.
  Späť| Obnoviť | Dopredu

Schubert "Serenade"

http://www.youtube.com/watch?v=ZpA0l2WB86E


Franz Schubert

Franz Peter Schubert (* 31. január 1797, Viedeň – † 19. november 1828, Viedeň) bol rakúsky hudobný skladateľ obdobia raného romantizmu. Jeho najväčší význam spočíva v piesňovej a komornej tvorbe. Mal mimoriadnu schopnosť vystihnúť lyrické a romantické nálady a veľký melodický talent; Franz Liszt o ňom hovoril ako o „najpoetickejšom zo všetkých hudobníkov“.

Mladosť
Franz Schubert sa narodil v chudobnej učiteľskej rodine ako trináste zo šestnástich detí. Desať z jeho súrodencov však zomrelo ešte pred dovŕšením prvého roku života. Pôvod jeho otca, Franza Theodora Schuberta a matky Elisabeth rodenej Vietzovej, siaha na územie Čiech: otec pochádzal z roľníckej rodiny z okolia Hanušovíc na Šumpersku, zatiaľčo matka prišla do Viedne zo Zlatých hôr neďaleko Jeseníka.
Roku 1808 sa mladý Franz pre svoj výborný hlas stal študentom cisárskeho konviktu a zároveň členom chlapčenského zboru dvornej kaplnky. V konvikte si prehĺbil svoje zatiaľ skôr len domácke hudobné vzdelanie aj lekciami u známeho skladateľa Salieriho. Okrem toho nadviazal niektoré zo svojich celoživotných priateľstiev so spolužiakmi, ktoré mu potom boli oporou po celý život. Svoju prvú kompozíciu, klavírnu fantáziu, tu zložil v apríli 1810 a školu ukončil roku 1813 s čerstvo dopísanou symfóniou (D 82).

Schubert zanechal konvikt predčasne, pravdepodobne kvôli neúspechom v matematike a latinčine, aby sa vyhol vojenskej službe, nastúpil ako pomocný učiteľ u svojho otca. Túto službu vykonával s nechuťou a neveľkým úspechom, zato sa intenzívne venoval komponovaniu. Z jeho dvoch učiteľských rokov pochádza napríklad prvá dokončená opera Des Teufels Lustschloss (D 84) a prvá omša (F dur, D 105). V tom čase už niektoré kompozície sedemnásťročného mládenca dosahujú majstrovskú úroveň a objavuje sa na pódiách koncertných siení dodnes.

Dospelosť
Franz Schubert bol mimoriadny spoločník a celý život mal veľké množstvo priateľov. Roku 1816 mu jeden z nich, bývalý spolužiak Franz von Schober, ponúkol ubytovanie v dome svojej rodiny, a od tej doby až do konca života bol Schubert väčšinu času hosťom rôznych priateľov. Aj keď sám bol celkom nemajetný, nebol vďaka ich pohostinnosti väčšinou nútený starať sa o obživu, a mohol sa intenzívne venovať skladateľskej činnosti.

Jedinou významnejšou výnimkou, kedy si Schubert našiel zamestnanie, bol rok 1818, kedy ho angažoval gróf Johann Esterházy ako učiteľa hudby na svojom panstve v obci Želiezovce na území dnešného Slovenska (vtedy sa obec volala Zselíz). Vieme, že sa tu zamiloval do svojej žiačky komtesy Caroliny, pravdepodobne rovnako beznádejne ako boli beznádejné aj jeho ostatné milostné túžby.
Aj keď bol Schubert mimoriadne talentovaný a usilovný skladateľ – zoznam jeho diel obsahuje takmer tisíc položiek – nedostalo sa mu počas života príliš veľkého umeleckého ohlasu. Príčin bol pravdepodobne celý rad, od jeho nepraktickej bohémskosti a neochoty samostatne koncertovať až po zdráhanie vydavateľov publikovať s neistým komerčným úspechom diela pomerne neznámeho mladého umelca.

Jeho vrcholné skladateľské obdobie môžeme datovať zhruba od roku 1820, kedy tvoril nedokončené veľkonočné oratórium Lazar (D 689) a klavírnu fantáziu Pútnik (D 760). Rokom 1821 tiež začala tradícia slávnych schubertiád, hudobných večierkov okruhu Schubertových priateľov, na ktorých sa hrali a spievali skladateľove diela.

Onedlho však aj jeho život dostal tragický rozmer: Ľahkomyseľný Schubert sa pod vplyvom niektorých priateľov začal oddávať až príliš bohémskemu hýreniu a niekedy začiatkom roku 1823 sa nakazil syfilisom, v tom čase prakticky neliečiteľnou pohlavnou chorobou. Jeho zdravie sa potom s niekoľkými výkyvmi postupne zhoršovalo a pokračujúca choroba sa stále viac premietala do jeho života a tvorby.
Medzi ďalšie vrcholné diela môžeme počítať siedmu symfóniu b moll Nedokončenú (D 759), ktorú začal komponovať roku 1822, cyklus piesní Krásna mlynárka (D 795) z roku 1823 a Zimná cesta (D 911) z roku 1827, sláčikový kvartet č. 14 d moll (D 810) Smrť a dievča (vznikal v rokoch 1824–1826) alebo Nemeckú omšu As dur z roku 1826 (D 872).

Franz Schubert zomrel zoslabnutý chronickým ochorením v dome svojho brata Ferdinanda. Bezprostrednou príčinou smrti mohla byť tyfoidná horúčka alebo otrava ortuťou, ktorá sa vtedy podávala ako liek syfilitikom. Podľa jeho želania ho pochovali neďaleko hrobu jeho celoživotného vzoru Ludwiga van Beethovena na währingenskom cintoríne. Koncom 19. storočia boli potom hroby oboch hudobných géniov prenesené na viedenský Ústredný cintorín.

Dielo
Franz Schubert za sebou zanechal rozsiahle dielo, z ktorého len pomerne malá časť bola vydaná počas jeho života tlačou s prideleným opusovým číslom. Prvé súhrnné vydanie celej Schubertovej hudobnej pozostalosti vydalo vydavateľstvo Breitkopf und Härtel až roku 1884. Pre katalogizáciu sa preto používa zoznam, ktorý vypracoval hudobný vedec Otto Erich Deutsch (1883–1967) a jeho prvú verziu uverejnil pod titulom Franz Schubert – Thematic Catalogue of all his works in chronological order roku 1951. Diela sa podľa Deutschovho zoznamu uvádzajú písmenom D a číslom v katalógu.

Piesne
Piesňová tvorba sprevádzala Schuberta po celý plodný život a bola oblasťou, kde sa ako autor presadil najskôr a zapísal najhlbšie. Jeho piesne so sprievodom klavíra interpretovali amatérski hudobníci pre viedenské domáce spoločnosti aj veľké spevácke hviezdy. Celkom ich zložil asi 600. Medzi významné piesňové opusy patria okrem iného:
rané majstrovské diela Gretchen am Spinnrade (Margarétka pri praslici, D 118, op. 2) a Erlkönig (Kráľ duchov, D 328, op. 1, na Goetheo text)
piesňový cyklus Die schöne Müllerin (Krásna mlynárka, D 795), texty Wilhelm Müller
piesňový cyklus Winterreise (Zimná cesta, D 911), texty znova Wilhelm Müller.

Komorná hudba
Druhou kľúčovou oblasťou Schubertovho pôsobenia je komorná hudba, predovšetkým klavírne kompozície. Schubert zložil ozajstnú záplavu klavírnych diel, z ktorých mnohé boli len príležitostnými tanečnými skladbičkami, ale práve tu nájdeme aj niektoré z najhlbších a najpremyslenejších Schubertových kompozícií. V oblasti komornej tvorby stojí za vypočutie napríklad:
Forellenquintett (Kvintet A dur Pstruh, D 667)
Sláčikový kvartet d moll (D 810) známy pod názvom Smrť a dievča (Der Tod und das Mädchen)
klavírny Valses Sentimentales (Sentimentálne valčíky, D 779, op. 50)
Impromptus a Moments musicaux rôznych katalógových čísiel pre sólový klavír; aj keď Schubert tieto skladby už názvom akoby odkazoval do ríše príležitostnej ľahkej hudby, v skutočnosti, najmä pri niektorých Impromptus, ide o bohaté a dokonale vypracované kompozície charakteru sonátových viet
Fantázia pre dva klavíry f moll (D 940).

Iné kompozície
V oblasti orchestrálnej a javiskovej tvorby bol Schubert ako vtedy neveľmi známy skladateľ vo veľkej nevýhode. Navyše mnohé z týchto diel boli prakticky už vo chvíli zrodu zabité podradnými libretami, na ktoré Schubert komponoval. Aj tu však nájdeme mimoriadne kompozície, ako sú napríklad:
trojvetová symfónia b moll s názvom Nedokončená, po nemecky Unvollendet (D 759) – zvyčajne sa počíta ako siedma, niekedy aj ako ôsma Schubertova symfónia; medzi autorovými symfóniami je v poradí predposledná
Deutsche Messe (Nemecká omša As dur, D 872)
hudba k baletu Rosamunde (Rosamunda, D 797)
nedokončené veľkonočné oratórium Lazarus (Lazar, D 689)

Homosexualita na vlnách hudby

„Až príde revolúcia, takýchto postavia k múru a odstrelia,“ vyhlasoval o „degenerovaných teplošoch“ svetoznámy dirigent Leonard Bernstein. Zabudol, že sám bol taký? Po tom, čo sa oženil s Feliciou Montealegreovou, s ktorou mal aj deti, sa snažil potlačiť svoje pudy. Jeho žena o týchto sklonoch vedela, trpela mu milencov, ktorých ani neskrýval, ale verila, že sa Leo „vylieči“ a budú žiť ako ostatní manželia. Keď ho našla v posteli s kamarátom Tommym Cothranom, opustila ho. Neskôr sa zmierili, ale ona krátko nato umrela a Tommy bojoval s leukémiou. Bernstein začal štedro financovať liečbu na aids, čo ešte pred jeho smrťou vzbudilo podozrenie, že je HIV pozitívny.
Vo svete vážnej hudby preferoval mužov aj francúzsky skladateľ Ca mille Saint-Saëns a Piotr Iľjič Čajkovskij bol prinútený spáchať samovraždu, lebo ľuďom z jeho kruhov prekážala jeho otvorená homosexualita.

Skladateľ so ženským charakterom.
Tak bol vnímaný rakúsky hudobník Franz Schubert. Medzi jeho známejších milencov patria Joseph von Spaun, básnik Johann Mayrhoffer a Franz von Schober. Aj ďalšieho giganta vážnej hudby Richarda Wagnera podozrievali z homosexuality. Klebety vznikli po tom, ako ho na svoj dvor pozval bavorský kráľ Ľudovít II., známy homosexuál. Zadlžený Wagner to využil a čoskoro mal na mladého kráľa silný vplyv, za čím jeho neprajníci tušili romancu so sexuálnym podtónom. Wagner, hoci bol dvakrát ženatý a mal aféry so ženami, dostal prezývku Lolus. Podľa Loly Montézovej, mocnej milenky kráľovho otca. Kráľ bol zrejme do skladateľa, ktorého obdivoval, zaľúbený. Či Wagner jeho city opätoval, zostane záhadou. Zdroj TU!

Pamätná izba v Želiezovciach kde Franz Schubert učil deti Esterházyovcov

Pamätná izba bola verejnosti sprístupnená v roku 1978. Je umiestená v tzv. Sovom zámočku, kde svetoznámy hudobný skladateľ Franz Schubert pôsobil v rodine Eszterházyovcov ako učiteľ hudby, počas svojich dvoch pobytov v roku 1818 a 1824.

Okrem toho, narodil sa v ˇŽeliezovciach Eduard Sacher (8. februára 1834) - syn Franza Sachera (tvorca známej Sacherovej torty), bol zakladateľom a majiteľom viedenského hotela Sacher.
http://www.muzeum.sk/?obj=pamiatka&ix=pifsz

  Umelci v čase biedermayerovského štýlu

 Biedermayer u mňa doma
Biedermayer - umenie
Annette von Droste-Hülshoff
Antonín Machek
Antonín Dvořák

Eduard Friedrich Mörike
Eduard Gurk
Friegende Blatter
Franz Schubert
Franz Grillparzer
Johann Nepomuk Nestroy
Johann Nepomuk
Antonius von Padua Hummel
Johann Strauss mladší Kráľ valčíkov
Johann Strauss starší
Josef Lanner
Joseph Victor von Scheffel
Rettigová Magdaléna Dobromila
Spitzweg Carl

Romantickí skladatelia

Anglicko
Elgar http://sk.wikipedia.org/wiki/Edward_Elgar
Rakúsko
Mahler http://sk.wikipedia.org/wiki/Gustav_Mahler
Achubert http://sk.wikipedia.org/wiki/Franz_Schubert
Bruckner http://sk.wikipedia.org/wiki/Anton_Bruckner
Wolf http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hugo_Wolf&action=edit&redlink=1
Taliansko
Bellini http://sk.wikipedia.org/wiki/Vincenzo_Bellini
Donizetti http://sk.wikipedia.org/wiki/Gaetano_Donizetti
Rossini http://sk.wikipedia.org/wiki/Gioacchino_Rossini
Verdi http://sk.wikipedia.org/wiki/Giuseppe_Verdi
Nemecko
Bruch http://sk.wikipedia.org/wiki/Max_Bruch
Brahms http://sk.wikipedia.org/wiki/Johannes_Brahms
Schuman http://sk.wikipedia.org/wiki/Robert_Schumann
Marschner
http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Heinrich_Marschner&action=edit&redlink=1
Mendelssohn Bartholdy
http://sk.wikipedia.org/wiki/Felix_Mendelssohn-Bartholdy
Spohr http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Louis_Spohr&action=edit&redlink=1
Weber http://sk.wikipedia.org/wiki/Carl_Maria_von_Weber
Vagner http://sk.wikipedia.org/wiki/Richard_Wagner
Strauss http://sk.wikipedia.org/wiki/Richard_Strauss
Francia
Bizet http://sk.wikipedia.org/wiki/Georges_Bizet
Fauré http://sk.wikipedia.org/wiki/Gabriel_Fauré
Franck http://sk.wikipedia.org/wiki/César_Franck
Berlioz http://sk.wikipedia.org/wiki/Hector_Berlioz
Gounod http://sk.wikipedia.org/wiki/Charles_Gounod
Chausson http://sk.wikipedia.org/wiki/Ernest_Chausson
Offembach http://sk.wikipedia.org/wiki/Jacques_Offenbach
Saint-Saëns http://sk.wikipedia.org/wiki/Camille_Saint-Saëns
Chabier http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Emmanuel_Chabrier&action=edit&redlink=1
d´Indy http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vincent_d%27Indy&action=edit&redlink=1
Rusko
Rimskij Korsakov http://sk.wikipedia.org/wiki/Nikolaj_Andrejevič_Rimskij-Korsakov
Rachmaninov http://sk.wikipedia.org/wiki/Sergej_Vasilievič_Rachmaninov
Glazunov http://sk.wikipedia.org/wiki/Alexandr_Konstantinovič_Glazunov
Musorgskij http://sk.wikipedia.org/wiki/Modest_Petrovič_Musorgskij
Skriabin http://sk.wikipedia.org/wiki/Alexandr_Nikolajevič_Skriabin
Borodin http://sk.wikipedia.org/wiki/Alexandr_Porfirievič_Borodin
Balakirev http://sk.wikipedia.org/wiki/Milij_Alexejevič_Balakirev
Čajkovskij http://sk.wikipedia.org/wiki/Piotr_Iľjič_Čajkovskij
Glinka http://sk.wikipedia.org/wiki/Michail_Ivanovič_Glinka
Slovensko
Bella http://sk.wikipedia.org/wiki/Ján_Levoslav_Bella
Suchoň http://sk.wikipedia.org/wiki/Eugen_Suchoň
Cikker http://sk.wikipedia.org/wiki/Ján_Cikker
Česko
Dvořák http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_diel_Antonína_Dvořáka
Poľsko
Chopin http://sk.wikipedia.org/wiki/Fryderyk_Chopin
Maďarsko
Liszt http://sk.wikipedia.org/wiki/Franz_Liszt
Škandinávia
Grieg http://sk.wikipedia.org/wiki/Edvard_Grieg
Sibelius http://sk.wikipedia.org/wiki/Jean_Sibelius

Odkazy a zdroje

http://www.1st-art-gallery.com/Giovanni-Battista-(baciccio)-Gaulli/A-Putto-In-A-Landscape.html
http://webumenia.sk/web/guest/detail/-/detail/id/SVK:GMB.C_2321/Eduard%20Gurk
Fliegende Blätter
http://www.haraldfischerverlag.de/hfv/SZ/fliegende_blaetter.php
http://www.nivnicky-skalicky.cz/reproduktionen_von_historischer_bekleidung.php
http://www.antiskola.eu/sk/referaty/13614-prazsky-zivotni-styl-2-pol-19-stoleti
http://www.ib.hu-berlin.de/~wumsta/infopub/textbook/umfeld/rehm71.html
http://upyourstreet.blogspot.sk/2009/03/2008-2009-winter-collection.html
Andersen
http://www.mashpedia.com/Hans_Christian_Andersen_Award
Viktorian web
http://www.victorianweb.org/authors/carlyle/signs1.html
http://www.mashpedia.com/Hermann_Vogel_(German_illustrator)
http://www.haraldfischerverlag.de/hfv/satirische_zeitschriften.php 
http://www.haraldfischerverlag.de/hfv/SZ/fliegende_blaetter.php
http://www.mashpedia.com/Hermann_Vogel_(German_illustrator)
http://www.haraldfischerverlag.de/hfv/satirische_zeitschriften.php 
http://www.haraldfischerverlag.de/hfv/SZ/fliegende_blaetter.php
Fliegende Blätter
http://fliegende-bretter.blogspot.sk/p/faq.html
Fliegende Blätter
http://fliegende-bretter.blogspot.sk/p/faq.html
http://www.mashpedia.com/The_French_Revolution:_A_History
http://www.mashpedia.com/The_French_Revolution:_A_History
http://referaty.aktuality.sk/starozitne-knihovne/referat-14535#
http://referaty.aktuality.sk/starozitne-knihovne/referat-14535#
http://sk.wikipedia.org/wiki/Súbor:Franz_Schubert_c1827.jpg
http://cs.wikipedia.org/wiki/Magdalena_Dobromila_Rettigová
http://sk.wikipedia.org/wiki/Súbor:Franz_Schubert_c1827.jpg

Legenda Artur
http://www.mashpedia.com/Arthurian_legend
Spitzweg Carl http://de.wikipedia.org/wiki/Der_Bücherwurm
http://www.mashpedia.com/Johann_Karl_August_Musäus
http://de.wikisource.org/wiki/Annette_von_Droste-Hülshoff
Spitzweg Carl
http://de.wikipedia.org/wiki/Der_arme_Poet
http://de.wikipedia.org/wiki/Annette_von_Droste-Hülshoff
http://de.wikiquote.org/wiki/Annette_von_Droste-Hülshoff
http://de.wikipedia.org/wiki/Deutsche_Nationalbibliothek
http://en.wikipedia.org/wiki/Annette_von_Droste-Hülshoff
Spitzweg Carl
http://de.wikipedia.org/wiki/Carl_Spitzweg
http://en.wikipedia.org/wiki/Johann_Jakob_Biedermann
http://commons.wikipedia.org/wiki/Fliegende_Blaetter
http://web.artprice.com/store/Boris-Wilnitsky-Fine-Arts
http://cs.wikipedia.org/wiki/Johann_Nepomuk_Nestroy
http://www.wortblume.de/dichterinnen/droste_i.htm
http://liveweb.archive.org/web/20121223153257
Carlyle http://www.mashpedia.com/Thomas_Carlyle
http://www.ub.fu-berlin.de/service_neu/internetqu
Holy Grail
http://www.mashpedia.com/Holy_Grail
http://www.mashpedia.com/Count_Franz_Pocci
http://www.mashpedia.com/Le_Morte_d'Arthur
http://www.inarchive.com/page/2010-05-06
http://www.mashpedia.com/Wilhelm_Busch
http://sk.wikipedia.org/wiki/Eduard_Mörike

http://en.wikipedia.org/wiki/Biedermeier
http://www.mashpedia.com/Biedermeier
http://cs.wikipedia.org/wiki/Biedermeier
http://www.lwl.org/LWL/Kultur/Droste
http://gutenberg.spiegel.de/autor
http://www.nach100jahren.de
http://www.mashpedia.com/Norse_paganism
Germanic
http://www.mashpedia.com/Germanic_king
http://en.wikipedia.org/wiki/Joseph_Victor_von_Scheffel
Rossetti http://www.mashpedia.com/Rossetti_and_His_Circle
Anton Ebert (1845 Bohemia - Germany? - 1896 Vienna, Austria)
King Artur
http://www.mashpedia.com/List_of_books_about_King_Arthur
http://www.painterlog.com/2013/03/anton-ebert-german-1845-1896.html
Wilde
http://www.mashpedia.com/Music_based_on_the_works_of_Oscar_Wilde
http://de.wikipedia.org/wiki/Universitätsbibliothek_der_Freien_Universität_Berlin
http://www.archive.org/stream/mabinogion00unkngoog#page/n242/mode/2up
http://www.fembio.org/biographie.php/frau/biographie/annette-von-droste-huelshoff
https://portal.dnb.de/opac.htm?query=Woe%3D118527533&method=simpleSearch
Birmingham Museums
http://www.mashpedia.com/Birmingham_Museum_and_Art_Gallery
http://kvmuz.cz/typ/zajimavosti-typy-na-vylet/putovani-karlovarskem-po-stopach-j-w-goetha-2-dil
http://www.schule-bw.de/unterricht/faecheruebergreifende_themen/landeskunde/modelle/verbuende/deutsch/dichter/literaturmuseum/1hintergrundinfo.htm


Moje
webové stráky
 
Cezm?: http://cezmin.wz.cz
Cezm? :
http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.ic.cz
Ve?k?noc: http://velkanoc.ic.cz
Svadba: http://svadbask.unas.cz
Bylinky: http://bylinky.czweb.org
?s Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz
Seniorka:
http://seniorka.szm.com
Cintor?:
http://cemetery.zaridi.to
 B?iky:
http://svetbabik.czweb.org
Slovania: http://slovania.czweb.org
J?ska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz
 Pani Pr?oda:
http://eufrosyne.wz.cz
Ve?k?noc:
http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org
Moji ps?ovia:
http://mikinka.czweb.org

Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz
Cezm? ker  a alias:
http://cezmin.czweb.org
Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz
Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz
Horn?Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz
R?ioamat?stvo  :
http://cbrsk-chlebany.euweb.cz
M?ra ako r?io:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan r?ioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz
Blog J?ska noc a in?
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk

Webové stráky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
Seniorka a deti:
http://babka-radi.euweb.cz
Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz

Sedmi??i:
http://rannisedmicka.ic.cz
Pr?a die?a?a:
http://dieta.czweb.org
Späť| Obnoviť | Dopredu

Počítadlo pre Vaše stránky

by Cezmín Slovakia 2013 http://seniorka.szm.com ; http://cezmin.wz.cz