Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250. Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1280x1024 pixelov.
  Späť| Obnoviť | Dopredu

Johann Strauss Wiener Walzer An der schönen blauen Donau
 
http://www.youtube.com/watch?v=oDZ4N7QyKFQ

  Johann Strauss mladší
Kráľ valčíkov

Johann Strauss mladší - rakúsky hudobný skladateľ

Narodenie 25. október 1825 Viedeň, Rakúske cisárstvo Úmrtie 3. jún 1899 (73 rokov) Viedeň, Rakúsko-Uhorsko
Johann Strauss mladší (* 25. október 1825, Viedeň – † 3. jún 1899, Viedeň) bol rakúsky hudobný skladateľ, nazývaný aj „kráľom valčíkov“. Okrem valčíkov komponoval aj polky, kvadrilly, pochody (marsch) a operety. Jeho tvorba vyniká najmä bohatstvom melódií, skvelou harmóniou a veľmi premenlivým rytmom.
Bol synom Johanna Straussa staršieho, ktorý bol tiež skladateľom. Taktiež jeho dvaja bratia, Josef a Eduard sa stali skladateľmi, ale Johann Strauss mladší sa z nich preslávil najviac.

Kráľ valčíkov

Začiatkom 19. storočia Karl Maria Weber a Franz Schubert povýšili valčík zo sedliackeho tanca na hudobnú formu. Na ich prácu nadviazal Josef Lanner. Komponoval valčíky pre Viedenské publikum a svojím malým 4-5 členným orchestrom ho vyzýval do tanca.
Najtalentovanejším členom jeho orchestra bol Johann Strauss st. Pochádzal z rodiny majiteľa hostinca, ktorý z neho chcel urobiť kníhviazača. Avšak Straussa bavila len hudba a do Lannerovho orchestra nastúpil už ako 10 ročný. Začal tam aj komponovať pod Lannerovým menom.

Johann Strauss: Roses from the South

http://www.youtube.com/watch?v=RlkIVeLKYb0

Čoskoro sa však s majstrom pohádal a 1. septembra 1825 si založil svoj vlastný orchester. Rýchlo rozpoznal, že malý počet hráčov nestačí na to, aby sa valčík prejavil vo svojej plnej kráse a preto vytvára väčší orchester, s parametrami symfonického orchestra, s ktorým dosiahol svetový úspech.
Napriek svojmu úspechu však nechcel, aby sa z jeho synov stali tiež muzikanti, preto sa Johann Strauss ml. musel v mladosti učiť hre na husle tajne. Otec chcel mať z neho bankára a poslal ho študovať na Polytechnický inštitút, na druhej strane matka ho podporovala v štúdiu hudby z čoho vznikli viaceré rodinné hádky. Keď jeho otec opustil rodinu, Johann Strauss ml. sa postavil na stranu matky a začala rivalita medzi otcom a synom.

V roku 1844 si založil vlastný orchester a podarilo sa mu získať dohodu vo viedenskom kasíne Dommayr, kde 15. októbra debutoval svojimi prvými štyrmi symfonickými skladbami (valčíkmi Sinngedichte a Guntwerber, kvadrilom Debutquadrille a polkou Herzenlust). V revolučnom roku 1848, sa rivalita medzi otcom a synom prejavila naplno, keď sa Johann Strauss ml. postavil na stranu revolucionárov, kým jeho otec skôr stranil cisárovi. Obom revolučné roky uškodili. Otec musel ísť na zahraničné turné a opustiť Viedeň, pretože publikum nahneval jeho provládny postoj, a syn sa musel skrývať pred políciou.

Keď Johann Strauss st. v roku 1849 zomrel, syn prebral jeho orchester a spojil ho so svojím. Snažil sa vydobyť si popularitu hlavne v lepšej spoločnosti, ktorej predtým prekážalo jeho nie príliš vhodné chovanie. Postupne sa mu to darilo a dostával čoraz viac ponúk, ktoré sa snažil maximálne využiť. V roku 1852 sa nervovo zrútil. Rodina vtedy prehovorila jeho brata Jozefa, aby sa ujal vedenia orchestra. Jozef sa osvedčil a po návrate Johanna z liečenia viedli orchester spoločne. V roku 1856 získal Johann Strauss ml. zmluvu s ruskou železničnou spoločnosťou pre ktorú koncertoval v stanici Pavlovsk na zvýšenie atraktivity nového druhu prepravy. Zmluvu na každoročné hosťovanie si udržal 10 rokov, potom ešte v roku 1869 a 1886.

Príchodom roku 1863 sa konečne dočkal pozície hudobného riaditeľa cisárskeho bálu (nem. KK Hofballmusikdirector). Tento veľmi prestížny post kedysi získal Josef Lanner, po jeho smrti Johann Strauss st. a od Straussovej smrti v roku 1849 bol prázdny (Johannovi Straussovi ho pôvodne nechceli ponúknuť kvôli jeho revolučnej minulosti). Zaviazal sa hrať len v lepších podnikoch (ostatné prenechal bratom).

V 60. rokoch bol Johann Strauss ml. na výslní a nasledujúce roky chŕlil jeden valčík za druhým. Z tohto obdobia pochádzajú viaceré z jeho najpopulárnejších valčíkov, napr. Na krásnom modrom Dunaji (An der schönen blauen Donau), Morgenblätter, Geschichten aus dem Wiener Wald a iné. Valčík Na krásnom modrom Dunaji vznikol pôvodne pre mužský spevácky zbor. Text bol však tejto skladbe cudzím prvkom a dnes sa zachovala v čisto orchestrálnej podobe.

Valčíky doviedol do dokonalosti, tanečná hudba sa stala skutočným umením. Teraz sa blíži k zenitu svojej kariéry, väčší úspech už nie je možné dosiahnuť. Jedinou možnosťou je divadlo a jeho "dosky, ktoré znamenajú svet ..."

Operetný skladateľ Johann Strauss ml.

 

Johann Strauss II. "Indigo und die vierzig Räuber Overture"

http://www.youtube.com/watch?v=iLvvxNBbV2c

Veľký moment prišiel 10. októbra 1871, keď veľký viedenský kráľ valčíkov napísal operetu! Jej názov bol Alibababa a štyridsať zbojníkov (nem. Indigo und die vierzig Räuber) a premiéra sa konala v Theater an der Wien. Táto opereta bola viac-menej len zmesou valčíkov a poliek a navyše mala veľmi zle napísané libretto (libretista a riaditeľ divadla, Maximilián Steiner to značne prehnal v počte spoluautorov a výsledok bol náležite chaotický). Napriek tomu mala úspech – bol to však zatiaľ hlavne úspech „kráľa valčíkov“ a nie operetného skladateľa.
Postupom času sa však Johann Strauss mnohému priučil a dosiahol majstrovstvo aj v tvorbe operiet.
Jeho najslávnejšími operetami sú Netopier (Die Fledermaus) a Cigánsky barón (Der Zigeunerbaron). Slávna je aj opereta Viedenská krv, ktorú Strauss nestihol dokončiť a bola uvedená až po jeho smrti. Bolo pravidlom, že hudobné motívy zo svojich operiet predstavil Strauss aj v symfonickom spracovaní. Najznámejším takýmto dielom je valčík Ruže z juhu (Rosen aus dem Süden), ktorý vznikol na motívy operety Das Spitzentuch der Königin. Ďalšími sú napríklad valčíky Du und Du (z operety Netopier) alebo Schatz-waltzer (z operety Cigánsky barón).

Strauss Cigánsky barón

http://www.youtube.com/watch?v=oq8ioKJwcCY


Johann Strauss ml. Netopier

http://www.youtube.com/watch?v=pJfIH_XNO-g

Dynastia Sachsen-Coburg Gotha

Sasko-cobursko-gothajská dynastia - Rodina Sachsen-Coburg und Gotha, rok 1875

V roku 1885 sa stal Johann Strauss občanom malého vojvodstva Sachsen-Coburg-Gotha, aby sa mohol rozviesť a opäť oženiť, čo Rakúske zákony v tej dobe nedovoľovali. Inak, v období pôsobenia v ruskom Pavlovsku 1856-65 je všeobecne známy jeho vzťah k dcére bohatých měšťanov, Oľge Smirnickej, kedy ju Strauss dokonca požiadal o ruku, ale nebol jej rodičmi vypočutý. Johann Strauss skutočné manželstvo uzavrel vo svojich 37.rokoch s Henrietou Karolinou Josefou Chalupetzkou, alias Jetty Treftzovou, ktorá bola matkou 7 detí z väčšej časti už dospelých. Zomrela v apríli roku 1878. V krátkej dobe, presne po 50 dňoch po jej smrti sa Strauss znovu oženil s Angelikou Dittrichovou - Lili.  S tou sa však rozviedol v roku 1882, keďže si našla iného muža  a odsťahovala sa s ním do Nemecka. Zomrela roku 1919. Ďalšou ženou, ktorá ovplyvnila Straussov život bola Adela Straussová, mladšia od neho o 31 rokov. Rovnaké priezvisko je náhoda. Ona už v tej dobe bola vdovou len po trojročnom manželstve s bankérom a mala malú dcéru. Skladateľ sa s ňou zoznámil v roku 1883, veľmi ju miloval a mal záujem oženiť sa s ňou. To ale nešlo a naviac,  bola Židovka. Preto musel požiadať o pomoc svojho priaznivca vojvodu Ernesta II. von Sachsen Coburg - Gotha. Riešenie sa našlo veľmi kuriózne. Obaja sa museli dostať von z rakúskeho občianstva, žíť nejaký čas v Coburgu, prijať saské občianstvo, stať sa protestantmi a potom došlo k rozvodu Straussovho manželstva s Lily a novému sobášu v roku 1887. Zaujímavé ovšem je, že obaja akosi zabudli uviesť veci do pôvodného stavu a zbytok života dožil Strauss, najpopulárnejší Viedeňák, ako Sas tj. občan Nemecka. V posledných rokoch svojho života Strauss už nebol Rakúskym občanom.

Osem rokov po smrti Johanna Straussa ml., 22. októbra 1907 spálil starý a senilný Eduard Strauss (posledný z bratov) celý archív rodiny Straussovcov. Našťastie pre nasledujúce generácie, mnohé diela stále existovali v opisoch a tlačených verziách a celosvetovým úsilím sa ich podarilo dať dokopy a zachrániť. Straussove hudobné motívy boli po jeho smrti mnohokrát použité pre tvorbu nových operiet, či dokonca baletov. Žiaden z nich sa však výraznejšie nepresadil.

Eduard Strauss

Eduard Strauss (* 15. marec 1835 Viedeň – † 28. december 1916 Viedeň) bol rakúsky dirigent a hudobný skladateľ. Skladal tanečnú hudbu, hlavne valčíky a polky.
Mladý Eduard chcel byť pôvodne diplomatom, kvôli čomu pilne študoval. Pod vplyvom rodiny sa však dostal k hudbe. Naučil sa hrať na husle aj na harfu. Od roku 1859 začal dirigovať rodinný orchester. Vykonal s ním viacero ciest do zahraničia, hlavne do nemeckých krajín, ale aj Anglicka a USA. V roku 1872 sa stal riaditeľom dvorných bálov (KK Hoffbalmusikdirector). Keď naplánoval druhú cestu do USA, jeho orchester sa proti tomu zbúril. Na to ho Eduard rozpustil a stiahol sa do úzadia. Hudobníci však už spolupracovali dosť dlho na to, aby sa len tak rozišli a preto si získali nového dirigenta, ktorým sa stal Karl Michael Ziehrer. Prijali meno „Bývalá Straussova kapela“. Eduard sa pokúsil súdiť kvôli tomuto názvu, ale neuspel. V roku 1906 sa zatrpknutý rozhodol spáliť celý rodinný notový archív. Našťastie väčšina skladieb sa zachovala v tlačenej forme, alebo opisoch. Zomrel na infarkt v roku 1916.
Eduard Strauss zložil približne 300 diel, ale nemal na hudbu až taký talent ako jeho bratia. Medzi jeho najznámejšie diela patrí Freie Bahn op. 45, Doktrinen op. 79, alebo Schneeflocken op. 157.

Josef Strauss

Josef Strauss (* 20. august 1827, Viedeň – † 22. júl 1870, Viedeň) bol rakúsky hudobný skladateľ. Bol druhým synom skladateľa Johanna Straussa st. a mladším bratom slávnejšieho Johanna Straussa ml. Skladal polky, valčíky aj kvadrilly.
Zdedil od otca hudobný talent, ale na základe otcovho želania išiel študovať na Polytechnický inštitút a venoval sa tiež výtvarnému umeniu. Prvé zamestnanie získal ako kreslič. V revolučnom roku 1848 sa stal členom študentských légií, ale do diania sa radšej nezapájal, ostal antimilitaristom.
Keď jeho brat skolaboval a rodina ho požiadala, aby ho zastúpil vo vedení orchestra, nemal na to dostatočné hudobné vzdelanie. Napriek tomu ho prehovorili a on sa pustil plnou silou do rýchloštúdia hudby. 23. júna 1853 vystúpil prvýkrát pred publikom, v auguste už predstavil svoju prvú vlastnú skladbu, valčík Die Ersten und Letzten (Prvý a posledný). Osvedčil sa ako dirigent, aj ako skladateľ a po bratovom návrate z liečenia sa s ním vo vedení orchestra striedal. V roku 1870 odpadol na koncerte vo Varšave a bol prevezený do Viedne. Krátko na to zomrel pravdepodobne na krvácanie do mozgu.
Počas svojej krátkej hudobnej kariéry stihol vydať 283 skladieb. Ich hudobný štýl je podobný Johannovmu, ale vyznieva melancholickejšie. Medzi najznámejšie diela patria valčíky Dorfschwalben aus Österreich op.164, Akvarellen op. 258, alebo Perlen der Liebe op. 39. Spoločne s Johannom napísal aj slávnu Pizzicato-Polku.

 

Johann Strauss ml. na plátne

V roku 1938 spoločnosť MGM predstavila príbeh Straussovho života vo filme Veľký valčík. V tej dobe pristupovali filmoví producenti k faktom trochu svojsky, preto zostáva pre dnešnú dobu tento film pôvabným filmovým muzikálom. No získal OSCARA.
Ocenenie: Oscar '38 - kamera; nominácia: vedľajšia herečka (M. Korjus), strih.
Názov: Veľký valčík.
Originál názov: Great Waltz, The.
Svetová premiéra: 4.XI.1938 (pred 27 232 dňami).
Sfilmované: USA 1938.
Réžia: Victor Fleming, Josef von Sternberg, Julien Duvivier.
Scénar: Walter Reisch, Samuel Hoffenstein.
Kamera: Joseph Ruttenberg.
Hrajú: Luise Rainer (Poldi Vogelhuber), Fernand Gravey (Johann 'Schani' Strauss II), Miliza Korjus (Carla Donnerová), Hugh Herbert (Julius Hofbauer), Lionel Atwill ("hrabě" Anton 'Tony' Hohenfried), Curt Bois (Kienzl), Leonid Kinskey, Al Shean (cellista), Minna Gombell (paní Hofbauerová), George Houston (Fritz Schiller), Bert Roach (Vogelhuber), Greta Meyer (paní Vogelhuberová), Herman Bing (Otto Dommayer), Alma Kruger (paní Straussová), Henry Hull (cisár Franz Josef), Sig Ruman, Christian Rub, Ernie Alexander, Zita Baca (tanečnica), Eddie Conrad (muzikant), Luke Cosgrave, Sidney D'Albrook, Loretta DeLone (muzikant), Joe De Stefani (vrchný), George Du Count (Rus), Jerry Fletcher, Bess Flowers, Christian J. Frank, Betty Fraunfelder, Ruth Fraunfelder, William Fraunfelder, Arno Frey (hudobník), Boyd Gilbert, Wesley Giraud (ženích), Art Hamburger (muzikant), Max Hoffman Jr., Hans Joby (muzikant), Edward Keane (dôstojník), Ben Lewis, Jane Loofbourrow, George Magrill, Albert Mahler (sólista), Anthony Marlowe (muzikant), Frank Mayo (lodný dôstojník), Mira McKinney (slečna Dunkelová), John Merton, Torben Meyer, Howard M. Mitchell (vrchný), Sue Moore (Anna), Ferdinand Munier, Russ Powell, The Robert Mitchell Boy Choir (sbor), Bodil Rosing, Walter Sande, Ralph Sanford, Brent Sargent (študent), Lester Sharpe (muzikant), Larry Steers (muž v uniforme), Gertrude Sutton (služobná Freda), Phillip Terry (študent), Ellinor Vanderveer, Roland Varno, Paul Weigel, Henry Zynda.
Dĺžka: 104 minút , Žáner: Muzikál, Distribútor: Metro-Goldwyn-Mayer (MGM).

K pozoruhodnému využitiu Straussovej hudby došlo vo filme Stanleya Kubricka 2001: Vesmírna odysea. V tajuplnom tichu vesmíru pôsobí hladko, elegantne a magicky roztancovaná romantická partritúra valčíka Na krásnom modrom Dunaji a vo filmovom divákovi zanechá nezabudnuteľný dojem.


Johann Strauss - Im Krapfenwaldl 2010

http://www.youtube.com/watch?v=DjRHxQKn_Uk


Zoznam diel

Valčíky
Sinngedichte op. 1 (1844)
Gunst-Werber waltzer op. 4 (1844)
Die jungen Wiener op. 7 (1845)
Jugendträume op. 12 (1845)
Jeny Linder waltzer op. 21 (1846)
Die Österreicher op. 22 (1846)
Zeitgeister op. 25 (1846)
Die Sanguiniker op. 27 (1846)
Irenen walzer op. 32 (1847)
Architekten-Balltänze op. 35 (1847)
Die Sängerfahrten op.41 (1847)
Klänge aus der Valachei op. 50 (1848)
Frieheitslieder op. 52 (1848)
Burschenlieder op. 55 (1848)
Einheitsklänge op. 62 (1849)
Aeols-Töne op. 68 (1850)
Lava ströme op. 74 (1850)
Louisen-Sympathieklänge op. 81 (1850)
Rhadamantus-Klänge op. 94 (1851)
Idillen-waltzer op. 95 (1851)
Viribus unitis op. 96 (1851)
Gambrinustänze op. 97 (1851)
Frauenkäferln op. 99 (1851)
Mephistos Höllenrufe op. 101 (1851)
Windsor-klänge op. 104 (1852)
Liebeslieder op.114 (1852)
Phönix-Schwingen op. 125 (1853)
Vermählungs-Toaste op. 136 (1853)
Knallkügerln op. 140 (1853)
Novellen op. 146 (1854)
Schallwellen op. 148 (1854)
Ballgeschichten op. 150 (1854)
Myrtenkränze op. 154 (1854)
Nachtfalter op. 157 (1854)
Sirenen op. 164 (1855)
Man lebt nur Einmal! op. 167 (1855)
Freudensalven op. 171 (1855)
Erhöhte Pulse op. 175 (1856)
Juristenball-Tänze op. 177 (1856)
Abschiedsrufe op. 179 (1856)
Libellen op. 180 (1856)
Grosfürstin Alexandra-Waltzer op. 181 (1856)
Krönungslieder op. 183 (1856)
Paroxysmen op. 189 (1857)
Phänomene-waltzer op. 193 (1857)
Telegraphische Depeschen op. 195 (1857)
Souvenir de Nizza op. 200 (1857)
Vibrationen op. 204 (1858)
Cycloyden op. 207 (1858)
Spiralen op. 209 (1858)
Abschied von St. Petersburg op. 210 (1858)
Promotionen op. 221 (1859)
Reiseabenteuer op. 227 (1859)
Lebenswecker op. 232 (1860)
Accelerationen op. 234 (1860)
Immer heiterer op. 235 (1860)
Thermen op. 245 (1861)
Grillenbanner op. 247 (1861)
Wahlstimmen op. 250 (1861)
Dividenden op. 252 (1861)
Die ersten Kuren op. 261 (1862)
Patronessen op. 264 (1862)
Motoren op. 265 (1862)
Konkurrenzen op. 267 (1862)
Carnevals-Botschafter op. 270 (1862)
Leitartikel op. 273 (1863)
Morgenblätter op. 279 (1864)
Studentenlust op. 285 (1864)
Aus den Bergen op. 292 (1865)
Feuilleton op. 293 (1865)
Bürgersinn op. 295 (1865)
Hofballtänze op. 298 (1865)
Flugschriften op. 300 (1866)
Wiener Bonbons op. 307 (1866)
Feen-märchen op. 312 (1866)
An der schönen blauen Donau op.314 (1867)
Künsterleben op. 316 (1867)
Telegramme op. 318 (1867)
Die Publicisten op. 321 (1868)
Geschichten aus dem Wiener Wald op. 325 (1868)
Erinnerung on Covent Garden op. 329 (1867)
Illustrationen op. 331 (1869)
Wein, Weib und Gesang op. 333 (1869)
Aus dem Pawlowsk Walde op. 336 (1869)
Freucht euch des Lebens op. 340 (1870)
Neu Wien op. 342 (1870)
Tausend und eine Nacht op. 345 (1871) – motívy z operety Indigo und vierzig Räuber
Wiener Blut op. 354 (1873)
Karnevalsbilder op. 357 (1873) - motívy z operety Karneval in Rome
Bei uns z’ Haus op. 361 (1873)
Wo die Zitronen blüh’n op. 364 (1874)
Du und Du op. 367 (1874) – motívy z operety Netopier (Fledermaus)
Calistro waltzer op. 370 (1875) – motívy z operety Cagliostro in Wien
O schöner Mai! op. 375 (1877)
Kenst du mich ? op. 381 (1878) - motívy z operety Blindekuh
Rosen aus dem Süden op. 388 (1880) – motívy z operety Das Spitzentuch der Königin
Norseebilder op. 390 (1879)
Myrtenblüten op. 395 (1881)
Kuss-watzer op. 400 (1882) - motívy z operety Der lustige Krieg
Italienischer Waltzer op. 407 (1882) - motívy z operety Der lustige Krieg
Frühlingsstimmen op. 410 (1883)
Lagunen-waltzer op. 411 (1883) - motívy z operety Noc v Benátkach (Eine Nacht in Venedig)
Schatz-waltzer op. 418 (1885) – motívy z operety Cigánsky Barón (Der Ziguenerbaron)
Wiener Frauen op. 423 (1886) – pôvodný názov Les dames de st. Petersbourgh
Adelen Waltzer op. 424 (1886)
Donauweibchen op. 427 (1888) – motívy z operety Simplicius
Kaiser-Jubiläum-Jubelwaltzer op. 434 (1888)
Kaiser-waltzer op. 437 (1889)
Rathausball-Tänze op. 438 (1890)
Gross Wien op. 440 (1891)
Seid umschlungen Milionen op. 443 (1892)
Märchen aus dem Orient op. 444 (1892)
Gartenlaube op. 461 (1895)
Klug Gretelein op. 462 (1895)
Tau-schau-wem op. 463 (1896) – motívy z operety Waldmeister
An der Elbe op. 477 (1897)

Operety
Indigo und die Vierzig Räuber, Indigo a štyridsať zbojníkov (1871)
Der Karneval in Rome, Karneval v Ríme (1873)
Die Fledermaus, Netopier (1874)
Cagliostro in Wien, Cagliostro, slávny kúzelník (1875)
Prinz Methusalem, Princ Metuzalém (1877)
Blindekuh, Hra na slepú babu (1878)
Das Spitzentuch der Königin, Kráľovnina krajková šatka (1880)
Der lustige Krieg, Veselá vojna (1881)
Eine Nacht in Venedig, Noc v Benátkach (1883)
Der Zigeunerbaron, Cigánsky barón (1885)
Simplicius (1887)
Fürstin Ninetta, Kňažná Ninetta (1893)
Jabuka (1894)
Waldmeister (1895)
Die Göttin der Vernunft, Bohyňa rozumu (1897)
Wiener Blut, Viedenská krv (1899)

Johann Strauss II - The Blue Danube Waltz

http://www.youtube.com/watch?v=_CTYymbbEL4

Polky
Herzenslust op. 3 (1844)
Czechen-Polka op. 13 (1845)
Fidelio op. 26 (1846)
Explosions-Polka op. 43 (1847)
Liguorianer-Seufzer op. 57 (1848)
Schertz-Polka op. 72 (1849)
Heski holki op. 80 (1850)
Warschauer Polka op 84 (1850)
Vöslauer Polka op. 100 (1851)
Harmonie-Polka op. 106 (1852)
Elektromagnetische Polka op. 110 (1852)
Annen-polka op. 117 (1852)
Freudengruss op. 127 (1853)
Aesculap-Polka op. 130 (1853)
Elisen-Polka op. 151 (1854)
Aurora-Polka op. 165 (1855)
Marie Taglioni-Polka op. 173 (1856)
L'inconnue op. 182 (1856)
Olga-Polka op. 196 (1857)
L’enfantillage-Zäpperl-Polka op. 202 (1858)
Champagne-Polka op 211 (1858)
Tritsch-tratsch Polka op. 214 (1859)
Gruss an Wien op. 225 (1859)
Traubenpost op. 237 (1860)
Die Pariserin op. 238 (1860)
Bijoux-Polka op. 242 (1860)
Hesperus-Polka op. 249 (1861)
Perpetum mobile op. 257 (1861)
Sekunden-Polka op. 258 (1861)
Furioso-Polka op. 260 (1861)
Luzifer Polka op. 266 (1861)
Demolierer-Polka op. 269 (1862)
Bauern-Polka op. 276 (1863)
Neues Leben op. 278 (1864)
Juristenball-Polka op. 280 (1864)
Vergnügungszug Polka schnell op. 281 (1864)
Gut bürgerlich op. 282 (1864)
Newa-Polka op. 288 (1864)
‘s gibt nur ein Kaiserstadt, ‘s gibt nur ein Wien op. 291 (1864)
Kreutzfidel Polka francaise op. 301 (1865)
Lob der Frauen Polka-mazurka op. 315 (1867)
Postillion D’ Amour Polka francaise op. 317 (1867)
Leichtes Blut op. 319 (1867)
Figaro-Polka op. 320 (1867)
Stadt und Land Polka-mazurka op. 322 (1868)
Ein Hertz, ein Sinn Polka-mazurka op. 323 (1868)
Unter Donner und Blitz Polka-schnell op. 324 (1868)
Freikugeln Polka-schnell op. 326 (1868)
Sängerlust Polka francaise op. 328 (1868)
Fata morgana Polka-mazurka op. 330 (1869)
Élyen a Magyar! Polka-schnell op. 332 (1869)
Im Krafenwald’l Polka francaise op. 336 (1869)
Pizzicato (1869) – spoločne s Josefom Straussom
Vor der Börse op. 337 (1870)
Shawl-Polka-francaise op. 343 (1871)
Auf greiem Fusse op. 345 (1871)
Sturmschritt op. 348 (1871) – motív z operety Indigo und vierzig Räuber
Die Bajadere op. 351 - motív z operety Indigo und vierzig Räuber
Vom Donaustrande Polka-schnell op. 356 (1873)– motív z operety Der Carneval in Rom
Nimm sie hin op. 358 (1873) – motív z operety Der Carneval in Rom
Fledermaus-Polka op. 362 (1874)
Tik-tak Polka-schnell op. 365 (1874)
Bitte schön Polka francaise op. 372 (1875) – motív z operety Cagliostro in Wien
Auf der Jagd Polka-schnell op. 373 (1875) – motív z operety Cagliostro in Wien
I-Tipferl op. 377 (1877)
Banditen galopp op. 378 (1871) – z operety Printz Methusalem (od 1877), pôvodný názov v roku
1871 bol Sapristi
Buchenwanderung Polka francaise op. 389 (1880) – motív z operety Spitzentuch der Königin
Stürmisch in Lieb’ und Tanz Polka-schnell op. 393 (1881)
Nord und Süd Polka-mazurka op. 405 (1882) - motív z operety Der lustige Krieg
Rasch in der Tat Polka schnell op. 409 (1883)
Die Tauben von San Marco op. 414 (1883) - motív z operety Noc v Benátkach
Bratschau op. 417 (1885) - motív z operety Cigánsky barón
Kriegsabenteuer op. 419 (1885) - motív z operety Cigánsky barón
Die Wahrsagerin Polka-mazurka op. 420 (1885) - motív z operety Cigánsky barón
Husaren-Polka op. 421 (1885) - motív z operety Cigánsky barón
Herzenskönigin Polka-mazurka op. 445 (1893)
Neue Pizzicato-polka op. 449 (1893)
Klipp-klapp galopp op. 466 – motív z operety Waldmeister

Pochody
Patriotenmarsch op. 8 (1845)
Festmarsch op. 49 (1848)
Revolutionsmarsch op. 54 (1848)
Studentenmarsch op. 56 (1848)
Brüner Nationalgarde-Marsch op. 58 (1848)
Kaiser Franz Josef Marsch op. 67 (1850)
Triumphmarsch op. 69 (1850)
Wiener Garisonmarsch op. 77 (1850)
Kaiserjägermarsch op. 93 (1851)
Gossfürstenmarsch op. 107 (1852)
Kaiser F.J.I. Rettungs-Jubel marsch op. 126 (1853)
Napoleon-marsch op. 156 (1854)
Deutscher Kriegermarsch op. 284 (1864)
Persischer-marsch op. 289 (1864)
Egyptischer-marsch op. 335 (1869)
Indigo-marsch op. 349 (1871) – motív z operety Indigo und vierzig Räuber
Russische Marschfantasie op. 353 (1872)
Hoch Österreich op. 371 (1875) – motív z operety Cagliostro in Wien
Jubelfestmarsch op. 396 (1881)
Der lustige Krieg op. 397 (1882) - motív z operety Der lustige Krieg
Matador-marsch op. 406 (1882) - motív z operety Das Spitzentuch der Königin
Habsburg hoch op. 408 (1882)
Russischer-marsch op. 426 (1886)
Reitermarsch op. 428 (1888) – motív z operety Simplicius
Ninetta-Marsch op. 447 (1893)
Deutschmeister-Jubiläummersch op. 470 (1896)

Quadrily
Debut-quadrille op. 2 (1844)
Serben Quadrille op. 14 (1846)
Zigeunerin-Quadrille op. 24 (1846)
Alexander-Quadrille op. 33 (1847)
Wilhelminen-Quadrille op. 37 (1847)
Nicolai-Quadrille op. 65 (1849)
Künstler-quadrille op. 71 (1849)
Attacke-Quadrille op. 76 (1850)
Slavenball-Quadrlle op. 88 (1851)
Maskenfest-Quadrille op. 92 (1851)
Promenade-Quadrille op. 98 (1851)
Vivat Quadrille op. 103 (1851)
Melodie-Quadrille nach Verdi op. 112 (1852)
Hofball-Quadrille op. 116 (1852)
Satanella-Quadrille op. 123 (1853)
Bouquet-Quadrille op. 135 (1853)
Strelna-Terassen-Quadrille op. 185 (1856)
Le beau-monde op. 199 (1857)
Künstler-Quadrille op. 201 (1858) – motívy: výber z diel autorov vážnej hudby
St. Petersburg-Quadrille op. 255 (1861)
Chansonnettes-Quadrille op. 259 (1861)
Lieder-Quadrille op. 275 (1863)
Slovianka-Quadrille op. 338 (1870)
Indigo-Quadrille op. 344 (1871) - motív z operety Indigo und vierzig Räuber
Rotunde-Quadrille op. 360 (1843)
Fledermaus-Quadrille op. 363 (1874) - motívy z operety Die Fledermaus
Cagliostro Quadrille op. 369 - motívy z Operety Cagliostro in Wien.

Zdroje a odkazy
http://www.czechstrauss.com/?p=35
http://emotional.sk/2motional/hrob.htm
http://sk.wikipedia.org/wiki/Josef_Strauss
http://en.wikipedia.org/wiki/Auf_der_Jagd
http://sk.wikipedia.org/wiki/Eduard_Strauss
http://www.mcsearch.info/record.html?id=217747
http://cs.wikipedia.org/wiki/Johann_Strauss_mladší
http://www.newworldencyclopedia.org/entry/Operetta
http://en.wikipedia.org/wiki/Wein,_Weib_und_Gesang
http://www.newworldencyclopedia.org/entry/Victorian_era
http://sk.wikipedia.org/wiki/Sasko-cobursko-gothajská_dynastia
http://www.kfilmu.net/filmy.php?sekce=oskar&rok=1938#kamera
http://www.kfilmu.net/filmy.php?sekce=oskar&rok=1938#zenavedle
http://vox3collective.wordpress.com/2012/09/10/viennas-golden-age-of-operetta
http://musicaltheaterdetective.blogspot.sk/2013/01/tausend-und-eine-nacht-stadttheater.html

Odkazy a zdroje

http://www.findagravehttp://www.findagrave.com/cgi-bin/fg.cgi?page=gr&GRid=4477
http://www.1st-art-gallery.com/Giovanni-Battista-(baciccio)-Gaulli/A-Putto-In-A-Landscape.html
http://webumenia.sk/web/guest/detail/-/detail/id/SVK:GMB.C_2321/Eduard%20Gurk
Fliegende Blätter
http://www.haraldfischerverlag.de/hfv/SZ/fliegende_blaetter.php
http://www.nivnicky-skalicky.cz/reproduktionen_von_historischer_bekleidung.php
http://www.antiskola.eu/sk/referaty/13614-prazsky-zivotni-styl-2-pol-19-stoleti
http://www.ib.hu-berlin.de/~wumsta/infopub/textbook/umfeld/rehm71.html
http://upyourstreet.blogspot.sk/2009/03/2008-2009-winter-collection.html
Andersen
http://www.mashpedia.com/Hans_Christian_Andersen_Award
Viktorian web
http://www.victorianweb.org/authors/carlyle/signs1.html
http://www.mashpedia.com/Hermann_Vogel_(German_illustrator)
http://www.haraldfischerverlag.de/hfv/satirische_zeitschriften.php 
http://www.haraldfischerverlag.de/hfv/SZ/fliegende_blaetter.php
Fliegende Blätter
http://fliegende-bretter.blogspot.sk/p/faq.html
http://www.mashpedia.com/The_French_Revolution:_A_History
http://referaty.aktuality.sk/starozitne-knihovne/referat-14535#
http://sk.wikipedia.org/wiki/Súbor:Franz_Schubert_c1827.jpg
http://cs.wikipedia.org/wiki/Magdalena_Dobromila_Rettigová
Legenda Artur http://www.mashpedia.com/Arthurian_legend
Spitzweg Carl http://de.wikipedia.org/wiki/Der_Bücherwurm
http://www.mashpedia.com/Johann_Karl_August_Musäus
http://de.wikisource.org/wiki/Annette_von_Droste-Hülshoff
Spitzweg Carl
http://de.wikipedia.org/wiki/Der_arme_Poet
http://de.wikipedia.org/wiki/Annette_von_Droste-Hülshoff
http://de.wikiquote.org/wiki/Annette_von_Droste-Hülshoff
http://de.wikipedia.org/wiki/Deutsche_Nationalbibliothek
http://en.wikipedia.org/wiki/Annette_von_Droste-Hülshoff
Spitzweg Carl
http://de.wikipedia.org/wiki/Carl_Spitzweg
http://en.wikipedia.org/wiki/Johann_Jakob_Biedermann
http://commons.wikipedia.org/wiki/Fliegende_Blaetter
http://web.artprice.com/store/Boris-Wilnitsky-Fine-Arts
http://cs.wikipedia.org/wiki/Johann_Nepomuk_Nestroy
http://www.wortblume.de/dichterinnen/droste_i.htm
http://liveweb.archive.org/web/20121223153257
Carlyle http://www.mashpedia.com/Thomas_Carlyle
http://www.ub.fu-berlin.de/service_neu/internetqu
Holy Grail
http://www.mashpedia.com/Holy_Grail
http://www.mashpedia.com/Count_Franz_Pocci
http://www.mashpedia.com/Le_Morte_d'Arthur
http://www.inarchive.com/page/2010-05-06
http://www.mashpedia.com/Wilhelm_Busch
http://sk.wikipedia.org/wiki/Eduard_Mörike

http://en.wikipedia.org/wiki/Biedermeier
http://www.mashpedia.com/Biedermeier
http://cs.wikipedia.org/wiki/Biedermeier
http://www.lwl.org/LWL/Kultur/Droste
http://gutenberg.spiegel.de/autor
http://www.nach100jahren.de
http://www.mashpedia.com/Norse_paganism
Germanic
http://www.mashpedia.com/Germanic_king
http://en.wikipedia.org/wiki/Joseph_Victor_von_Scheffel
Rossetti http://www.mashpedia.com/Rossetti_and_His_Circle
Anton Ebert (1845 Bohemia - Germany? - 1896 Vienna, Austria)
King Artur http://www.mashpedia.com/List_of_books_about_King_Arthur
http://www.painterlog.com/2013/03/anton-ebert-german-1845-1896.html
Wilde http://www.mashpedia.com/Music_based_on_the_works_of_Oscar_Wilde
http://de.wikipedia.org/wiki/Universitätsbibliothek_der_Freien_Universität_Berlin
http://www.archive.org/stream/mabinogion00unkngoog#page/n242/mode/2up
http://www.fembio.org/biographie.php/frau/biographie/annette-von-droste-huelshoff
https://portal.dnb.de/opac.htm?query=Woe%3D118527533&method=simpleSearch
Birmingham Museums
http://www.mashpedia.com/Birmingham_Museum_and_Art_Gallery
http://kvmuz.cz/typ/zajimavosti-typy-na-vylet/putovani-karlovarskem-po-stopach-j-w-goetha-2-dil
http://www.schule-bw.de/unterricht/faecheruebergreifende_themen/landeskunde/modelle/verbuende/deutsch/dichter/literaturmuseum/1hintergrundinfo.htm






  Umelci v čase biedermayerovského štýlu

 Biedermayer u mňa doma
Biedermayer - umenie
Annette von Droste-Hülshoff
Antonín Machek
Antonín Dvořák

Eduard Friedrich Mörike

Eduard Gurk
Friegende Blatter
Franz Schubert
Franz Grillparzer
Johann Nepomuk Nestroy
Johann Nepomuk
Antonius von Padua Hummel
Johann Strauss mladší Kráľ valčíkov
Johann Strauss starší
Josef Lanner
Joseph Victor von Scheffel
Rettigová Magdaléna Dobromila
Spitzweg Carl

Romantickí skladatelia  

Anglicko
Elgar
http://sk.wikipedia.org/wiki/Edward_Elgar
Rakúsko
Mahler http://sk.wikipedia.org/wiki/Gustav_Mahler
Achubert http://sk.wikipedia.org/wiki/Franz_Schubert
Bruckner http://sk.wikipedia.org/wiki/Anton_Bruckner
Wolf http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hugo_Wolf&action=edit&redlink=1
Taliansko
Bellini http://sk.wikipedia.org/wiki/Vincenzo_Bellini
Donizetti http://sk.wikipedia.org/wiki/Gaetano_Donizetti
Rossini http://sk.wikipedia.org/wiki/Gioacchino_Rossini
Verdi http://sk.wikipedia.org/wiki/Giuseppe_Verdi
Nemecko
Bruch http://sk.wikipedia.org/wiki/Max_Bruch


Aj po smrti sú vedľa seba Johann Strauss a Johannes Brahms

Brahms http://sk.wikipedia.org/wiki/Johannes_Brahms
Schuman http://sk.wikipedia.org/wiki/Robert_Schumann
Marschner http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Heinrich_Marschner&action=edit&redlink=1
Mendelssohn Bartholdy http://sk.wikipedia.org/wiki/Felix_Mendelssohn-Bartholdy
Spohr http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Louis_Spohr&action=edit&redlink=1

Weber http://sk.wikipedia.org/wiki/Carl_Maria_von_Weber
Vagner http://sk.wikipedia.org/wiki/Richard_Wagner
Strauss http://sk.wikipedia.org/wiki/Richard_Strauss
Francia
Bizet http://sk.wikipedia.org/wiki/Georges_Bizet
Fauré http://sk.wikipedia.org/wiki/Gabriel_Fauré
Franck http://sk.wikipedia.org/wiki/César_Franck
Berlioz http://sk.wikipedia.org/wiki/Hector_Berlioz
Gounod http://sk.wikipedia.org/wiki/Charles_Gounod
Chausson http://sk.wikipedia.org/wiki/Ernest_Chausson
Offembach http://sk.wikipedia.org/wiki/Jacques_Offenbach
Saint-Saëns http://sk.wikipedia.org/wiki/Camille_Saint-Saëns
d´Indy http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vincent_d%27Indy&action=edit&redlink=1
Chabier http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Emmanuel_Chabrier&action=edit&redlink=1
Rusko
Rimskij Korsakov http://sk.wikipedia.org/wiki/Nikolaj_Andrejevič_Rimskij-Korsakov
Rachmaninov http://sk.wikipedia.org/wiki/Sergej_Vasilievič_Rachmaninov
Glazunov http://sk.wikipedia.org/wiki/Alexandr_Konstantinovič_Glazunov
Musorgskij http://sk.wikipedia.org/wiki/Modest_Petrovič_Musorgskij
Skriabin http://sk.wikipedia.org/wiki/Alexandr_Nikolajevič_Skriabin
Borodin http://sk.wikipedia.org/wiki/Alexandr_Porfirievič_Borodin
Balakirev http://sk.wikipedia.org/wiki/Milij_Alexejevič_Balakirev
Čajkovskij http://sk.wikipedia.org/wiki/Piotr_Iľjič_Čajkovskij
Glinka http://sk.wikipedia.org/wiki/Michail_Ivanovič_Glinka
Slovensko
Bella http://sk.wikipedia.org/wiki/Ján_Levoslav_Bella
Suchoň http://sk.wikipedia.org/wiki/Eugen_Suchoň
Cikker http://sk.wikipedia.org/wiki/Ján_Cikker
Česko
Dvořák
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_diel_Antonína_Dvořáka
Poľsko
Chopin http://sk.wikipedia.org/wiki/Fryderyk_Chopin
Maďarsko
Liszt http://sk.wikipedia.org/wiki/Franz_Liszt
Škandinávia
Grieg http://sk.wikipedia.org/wiki/Edvard_Grieg
Sibelius http://sk.wikipedia.org/wiki/Jean_Sibelius



Moje
webové stráky
 
Cezm?:
http://cezmin.wz.cz
Cezm? :
http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.ic.cz
Ve?k?noc: http://velkanoc.ic.cz
Svadba: http://svadbask.unas.cz
Bylinky: http://bylinky.czweb.org
?s Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz
Seniorka:
http://seniorka.szm.com
Cintor?:
http://cemetery.zaridi.to
 B?iky:
http://svetbabik.czweb.org
Slovania: http://slovania.czweb.org
J?ska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz
 Pani Pr?oda:
http://eufrosyne.wz.cz
Ve?k?noc:
http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org
Moji ps?ovia:
http://mikinka.czweb.org

Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz
Cezm? ker  a alias:
http://cezmin.czweb.org
Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz
Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz
Horn?Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz
R?ioamat?stvo  :
http://cbrsk-chlebany.euweb.cz
M?ra ako r?io:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan r?ioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz
Blog J?ska noc a in?
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk

Webové stráky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
Seniorka a deti:
http://babka-radi.euweb.cz
Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz

Sedmi??i:
http://rannisedmicka.ic.cz
Pr?a die?a?a:
http://dieta.czweb.org
Späť| Obnoviť | Dopredu

Počítadlo pre Vaše stránky

by Cezmín Slovakia 25.5.2013 http://seniorka.szm.com ; http://cezmin.wz.cz