Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250. Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1280x1024 pixelov.
  Späť| Obnoviť | Dopredu

Priemyselná revolúcia za čias kráľovnej Viktórie

Hospodársky proces zmien v Anglicku začal koncom18. storočia v textilnom a bavlnárskom priemysle. Ako priemyselná revolúcia bol prvý raz označený v r. 1837. Bavlna vlastne udala týmto zmenám tón. K rastu produktivity práce v textilnom priemysle prispel vynález nových spriadacích strojov zvaný Jenny spracúval naraz osem nití, ale obsluhoval ho len jeden človek.

Od ručných tkáčskych stavov k strojom

Stroj vymyslel Angličan James Hargreaves roku 1764 a o pár rokov neskôr roku 1769 bol nahradený vodným rámom, ktorý vyrobil Richard Arkwright. Stroj poháňala vodná energia a nite sa rýchlo pohybovali a točili okolo niekoľkých cievok. O 10 rokov neskôr prišiel Samuel Crompton so svojím pradiarenským strojom, ktorý bol poháňaný parou alebo vodou a mohol spriadať naraz až 1000 nití.
Ľudia prestávali pracovať doma a presúvali sa do tovární od ručných tkáčskych stavov k strojom.

Lacné pracovné sily viktoriánskej doby

Železo a oceľ

Po bavlne prišlo železo. Výroba železa jej jedným z ďalších veľkých priemyslových odvetví, ktoré vtedy prechádzali veľkými zmenami. Tvrdé železo, známe ako oceľ, bolo objavené pred viac než 2tisícročiami, ale proces jeho výroby bol veľmi drahý. V 50.rokoch 19.storočia objavil anglický inžinier Henry Bessemer lacnú metódu spracovania surového železa na oceľ- Bessemerova metóda. Keďže oceľ mala oveľa dlhšiu životnosť ako železo, jej výroba sa za krátky čas rozšírila po celej Európe.

Roku 1784 vyvinul Henry Cort pudlovaciu pec, čím sa zlepšila výroba ocele. Vo Veľkej Britání nastal problém s nedostatkom dreva. Lesy sa tu relatívne rýchlo vytratili. Preto sa prikladal veľký význam hľadaniu alternatívnych spôsobov tavenia železa a to viedlo k uhliu. Už koncom 17. storočia boli povrchové zásoby uhlia prakticky vyčerpané. Pre ďalšie uhlie sa muselo teda viac do hĺbky. Teda až pod hladinu spodnej vody. To zase znamenalo nájsť spôsob ako odčerpávať vodu z dolov. Tak vznikol parný stroj, ktorý priniesol revolúciu nielen v cestovaní. Priaznivá surovinová báza v strednom Anglicku, kde sa popri železnej rude nachádzalo i čierne uhlie, umožnila na sklonku 18. storočia vybudovať rozsiahlu sieť železiarní. Veľká Británia potom vyše storočia dominovala vo výrobe železa a ocele.

Okrem stavania železníc sa v Anglicku začali ako prvé na svete asfaltovať cesty

Schéma jednovalcového dvojčinného ležatého parného stroja s posúvačovým rozvodom

Parný stroj bol výrazný priemyselný pokrok spojený s menom anglického inžiniera Jamesa Watta, ktorý v r.1776 s úspechom použil parný stroj. Jeho vynález sa stal na jedno storočie najvýznamnejším zdrojom energie pre všetky továrenské zariadenia a dopravu a symbolom priemyselnej revolúcie. Bola to prvá spoľahlivá mechanická forma výroby energie, ktorá sa dala nakoniec použiť nielen na čerpanie vody, ale aj v doprave na železniciach. Pôda začala byť pripravovaná na kladenie koľajníc. Hlad po železe, tehlách a dreve k výstavbe tratí a železničných staníc bol dôležitý pre zachovanie ekonomického rastu. Tieto odvetvia začínajú zamestnávať najväčší počet ľudí. V 19. storočí sa práca na železnici stala veľmi vyhľadávaným zamestnaním. Železnice ďalej udržovali dopyt po železe, neskôr oceli, a po uhlí.
Postupne sa znižovali náklady za dopravu čím sa zvyšovala mobilita spoločnosti.

George Stephenson

V roku 1814 George Stephenson, inšpirovaný pôvodnými rušňami Trevithicka a Hedleyho, presvedčil majiteľa Killingworthskej bane, kde pracoval, aby mu dovolil vybudovať parný rušeň. Postavil Blüchera, jeden z prvých úspešných pätkovaných adhéznych rušňov. Stephenson hral dôležitú rolu pri všeobecnom prijatí parných rušňov. Jeho návrhy výrazne zlepšovali rušne jeho predchodcov. V roku 1825 postavil rušeň Locomotion No. 1, ktorý dal rušňom meno, pre Železnicu Stockton–Darlington (The Stockton and Darlington Railway, S&DR) , ktorá sa stala prvou verejnou parnou železnicou.

V roku 1827 postavil Timothy Hackworth rušeň Royal George, prvú lokomotívu s troma poháňanými nápravami (usporiadanie 0-6-0). Pridanie ďalšej nápravy umožňovalo použitie ťažšieho, väčšieho a tým aj výkonnejšieho kotla, čo sa pozitívne podpísalo na výkone lokomotívy. Ďalšou Hackworthovou lokomotívou bola Sans Pareil postavená pre Rainhillské skúšky. Bola to súťaž, pri ktorých sa vedenie Železnice Liverpool–Manchester (Liverpool and Manchester Railway, L&MR) rozhodovalo, ktorý rušeň použije ako hlavné zariadenie na novobudovanej železnici.

Rainhillské skúšky vyhral 8. septembra 1829 Stephensonov rušeň Rocket postavený toho istého roku 1829. Tento úspech viedol Stephensona ku vytvoreniu firmy, ktorá sa stala hlavným budovateľom rušňov pre Veľkú Britániu, USA a väčšinu Európy.
Na rušni Rocket uplatnil Stephenson princípy využívané počas celej ďalšej existencie parných rušňov. Sú to konštrukčné prvky ako pozdĺžny trubkový kotol vzadu so skriňovým kúreniskom obklopeným vodou, dva parné valce priamo poháňajúcich súkolie či použitie výfuku z valcov pre zvýšenie ťahu komína. Vertikálne inštalované valce prvých lokomotív sú nahradené šikmými, čím sa znížilo poškodzovanie koľajníc.

Rozvoj železníc pridáva jednu dôležitú zmenu. Nikoho by to nenapadlo, ale práve toto spôsobilo zjednotenie času v Anglicku. Časové rozdiely v niektorých oblastiach dosahovali až 20 minút. Takto sa časy vo väčšine dedinách a mestách zjednotili a boli na sekundu rovnaké (teda aspoň). Nástup železnice znamenal, že sa ďaleko viac cestovalo, ľudia sa viac stretávali a začali javiť väčší záujem o ľudí, ktorých nepoznali. Okrem železníc sa začali ako prvé na svete asfaltovať cesty v Anglicku.

Zaoceánsky parník

Na konci 18.storočia začali lodiari stavať lode s parnými strojmi, ktoré slúžili ako hnacia sila. Charlotte Dundas loď pomenovaná po dcére lorda Thomasa Dundasa bola pravdepodobne prvá úspešná loď s parným pohonom, ktorú od roku 1801 v Škótsku používali ako ťažný čln. Trup lodí sa už v 40.rokoch 19.storočia vyrábal zo železa, čo napomohlo zavedenie výroby rýchlych a veľkých zaoceánskych parníkov. Rozvoj lodnej dopravy zrýchlil prepravu obrovských nákladov, s čím súvisel prudký rozvoj svetového obchodu. Z britských kolónií, ktoré boli výnosným trhom, sa dovážali nerastné suroviny.

Viktoriánsky román

Po priemyselnej revolúcií sa rozrástli mestá. Urbanizácia so sebou priniesla záujem o ľudskú psychológiu a motiváciu. Súvisí s tým tiež vznik nečinnej triedy, zvlášť triedy nič nerobiacich žien. Nastáva vzostup rodiny strednej triedy, v ktorej matky a dcéry nepracujú, ale často čítajú.
Rast čitateľskej verejnosti posilňoval gramotnosť. Tá sa zvyšovala postupne v priebehu celého storočia, zvlášť v mestách. Charakteristické bolo, že romány čerpali námety z novín spôsobom, ktorý v 18. storočí ešte nebol známy. Konečne rástla politická moc stredných vrstiev. Stredné vrstvy, ktoré boli čitateľskou triedou, museli myslieť a rozhodovať v spoločnosti a niesť spoločenskú zodpovednosť, ktorú predtým nikdy nemali. Toto tiež viedlo k literatúre, v ktorej sa veľká časť diskusie o sociálnych pomeroch odohrávala. Charles Dickens, sestry Brontëové Emily, Charlote, Anne, George Eliotová, William Makepeace Thackeray. To boli veľký románopisci Viktoriánskej éry, ktorí sa dodnes čítajú. Je ale možné, že krajiny kde nepôsobili oba faktory ako v Británii, teda úspech materiálneho rozvoja a politická stabilita, boli kolískou románov, ktoré mali o jeden rozmer naviac. K tým patrilo napríklad Francúzsko a predovšetkým Rusko. Keď sa pozriete na romány Dostojevskéh
o, uvedomíte si, že pochádzajú z drsnejšieho prostredia, ktoré sú politicky podvratnejšie a aktívnejšie než anglická spoločnosť. V podstate je ťažké nájsť románopisca, ktorý by bol rovnako myšlienkovo bohatý ako napríklad Dostojevskij.

Možno, že je to spôsobené aj tým, že na britskej pôde sa už dlho nebojovalo a hrôzy vojny nevplývali na anglickú spoločnosť, tak ako na Rusov alebo ostatných. Stačí porovnať diela Vojna a mier od Tolstoja, ktorý sám vo vojne bojoval a vedel o čom je reč a dielo Trh márnosti od Thackeraya, ktorý píše o napoleonských vojnách, ale odmieta predstierať, že o vojne niečo vie. V podstate Thackeray píše o dopade vojny na občanov a obchodníkov (bankroty a pod.). Práve v tomto spočíva rozdiel. Anglický románopisci boli tiež limitovaný spoločnosťou, ktorá mala nechuť debatovať o sexualite. Žiadny Angličan nebol schopný opísať obraz ženy tak, ako cudzinci Flaubert v Madam Bowaryovej alebo Tolstoj v Anne Kareninovej.

Silná Bank of England

Ruské železnice niečo s Britániou spojovalo. Trať z Moskvy do Petrohradu bola totiž financovaná Londýnskou City bankou. Liberálovia to nedoporučovali, no banka tak učinila. Zarobila na tomto kšefte mnoho peňazí a zároveň umožnila výstavbu železnice. Keď sa po britskom príklade začali industrializovať ďalšie krajiny, o pôžičky v banke sa začalo uchádzať viac spoločností. Londýnska city bank nemala konkurencie a mala v podstate neobmedzené zdroje. Povesť anglickej ústrednej banky, najmocnejšej banky na svete, bola oporou stabilného medzinárodného monetárneho systému, v ktorom boli peniaze zameniteľné na zlato.
Na začiatku celkom súkromná banka, ktorá sa zmenila v uznávanú inštitúciu, akou sú centrálne banky, vlastne vďaka krízam. Kdekoľvek došlo k nejakej finančnej kríze, Bank of England zakročila, alebo sa aspoň prihlásila ako potenciálny kreditor v poslednej inštancií a tým si získala ďaleko významnejšie postavenie než ktorákoľvek súkromná banka.

Vydávanie bankoviek

Začala naberať stále väčší význam ako ceduľová banka (vydavateľka bankoviek) takže v polovine 19. storočia boli v obehu prakticky už len jej bankovky. Zvláštne bolo a to bol charakteristický jav viktoriánskej doby, že na jednej strane sa tradovala predstava silnej "bank of England", ale Viktoriánci dosť pochybovali o jej sile a stabilite. Toto bolo pre viktoriáncov typické. Robili si starosti o inštitúcie a tým ich zlepšovali.
Priemyslová revolúcia so sebou priniesla aj zlo v podobe nových chorôb. Zvlášť cholery. V mestách sa v prvých rokoch priemyselnej revolúcie zvýšila úmrtnosť. Na druhej strane ale boli ľudia nútení sa s týmito zlobami vysporiadať. Výsledkom bola omnoho vyššia úroveň hygieny a starostlivosť o zdravie verejnosti a ďaleko dokonalejší systém zákonov a predpisov.

Nekontrolovaný rozvoj

Prvé etapy priemyselnej revolúcie sa v spoločnosti odohrali bez zásahu vlády. Neboli nijako riadené. Dá sa povedať, akoby prišli sami. Neexistovala patričná infraštruktúra. Nekontrolovaný rozvoj miest a tovární, nekontrolovaná likvidácia odpadu, pre ktorý neexistovalo žiadne zariadenie. Toto všetko spôsobovalo problémy. Prvé etapy priemyslovej revolúcie vytvorili hrozné podmienky. To ale nebolo nič nového pretože pred ňou neboli podmienky o nič lepšie. Intenzívna urbanizácia však ľudí ďaleko viac vystavila týmto problémom. Je pravda, že nakoniec sa našli mechanizmy pre riešenie tejto situácie. Hlavným problémom však nebola ani tak neschopnosť vlády vytvárať potrebné infraštruktúry, ale jednoducho nedostatok znalostí o medicíne.

Klady a zápory industrializácie

Takže priemyselná revolúcia zmenila nielen výrobné procesy, ale aj sociálnu štruktúru obyvateľstva. Utvorila ďalšie dve spoločenské triedy, ktoré dlhý čas stáli proti sebe: vlastníkov kapitálu a námedzných robotníkov. Zlé životné podmienky, nízke zárobky a vysoká intenzita práce robotníkov spôsobili mnoho sociálne motivovaných protestov i masových hnutí, ktoré však naplno prepukli až v 19. stor. Z krátkodobého hľadiska sa dá povedať, že tisícom ľudí, ktorí mali iba jeden život, industrializácia tento život trpko poznamenala. Z dlhodobého hľadiska ale zahájila priemyselná revolúcia nové obdobie dejín, kde sa bohatstvo vytváralo v omnoho väčšom meradle a ďaleko rýchlejšie, než kedykoľvek predtým. Anglicku každopádne zaručila dominantné postavenie vo svete. Keby sme to chceli porovnať v číslach, tak v roku 1860 malo Anglicko o jeden a pól krát viac kilometrov železníc než Francúzsko a Nemecko dohromady. Ich produkcia uhlia bola o sedem krát vyššia než produkcia uhlia v Nemecku a päť krát vyššia než vo Francúzsku. Produkcia surovej bavlny bola obrovská: Anglicko 267 miliónov ton ročne, pričom Francúzsko iba 17 miliónov ton. To isté platilo aj o surovom železe: Británia produkovala desať krát viac než Nemecko a päť krát toľko čo Francúzsko a Američania. Keď sa na to pozrieme z hľadiska obchodu tak zistíme, že Anglicko produkovalo tretinu všetkého zbožia, ktoré sa predávalo v 19. storočí na svete. Je to pozoruhodné, lebo v podstate hovoríme o malinkom európskom štáte, ktorý mal v tom období okolo 26 miliónov obyvateľov.

Okrem týchto vecí môžeme obdobiu vlády kráľovnej Viktórie ďakovať za vynález futbalovej lopty, začiatky automobilizmu, používanie korenia karí, ozdobovanie vianočného stromčeka s vianočnými pohľadnicami, zavedenie hygienických opatrení ako sanitárna keramika, rozvoj poštovej služby s používaním známok, elektrifikácia a užívanie anestetík v medicíne.

Dámy a teleskop

Zdroje a odkazy
https://www.sjf.tuke.sk/ktam/oav/obrazky2/e-texty/dejiny_automo/dejiny_automobilizmu_prednasky1.pdf
http://www.sjf.tuke.sk/ktam/oav/obrazky2/e-texty/dejiny_automo/dejiny_automobilizmu_prednasky2.pdf
Thomas Dundas, 1. barón Dundas http://en.wikipedia.org/wiki/Thomas_Dundas,_1st_Baron_Dundas
http://www.bbc.co.uk/history/british/victorians/workshop_of_the_world_01.shtml
http://voyages.ideoz.fr/flaubert-biographie-correspondance-litterature-francaise/
http://www.bbc.co.uk/history/british/victorians/victorian_medicine_01.shtml
http://en.wikipedia.org/wiki/Victorian_period#Technology_and_engineering
http://www.bbc.co.uk/history/british/victorians/speed_01.shtml
http://www.dunlop.eu/dunlop_sksk/_header/about_us/history
http://jhmas.oxfordjournals.org/content/XVII/2/217.extract#
http://sk.wikipedia.org/wiki/Fiodor_Michajlovič_Dostojevskij
http://www.british-history.ac.uk/report.aspx?compid=42751
http://sk.wikipedia.org/wiki/William_Makepeace_Thackeray
http://en.wikipedia.org/wiki/Patrick_Miller_of_Dalswinton
http://en.wikipedia.org/wiki/George_Stephenson
http://sk.wikipedia.org/wiki/Charlotte_Brontëová
http://www.ph.ucla.edu/epi/snow/victoria.html
http://en.wikipedia.org/wiki/James_Hargreaves
http://en.wikipedia.org/wiki/William_Symington
http://en.wikipedia.org/wiki/Bridgewater_Canal
http://www.bbc.co.uk/history/british/victorians
http://sk.wikipedia.org/wiki/Gustave_Flaubert
http://sk.wikipedia.org/wiki/Emily_Brontëová
http://sk.wikipedia.org/wiki/Henry_Bessemer
http://sk.wikipedia.org/wiki/Anne_Brontëová
http://www.keithsheridan.com/schutz.html
http://necyklopedia.wikia.com/wiki/Futbal
http://cs.wikipedia.org/wiki/George_Eliot
http://www.liecenie.info/liecive-koreniny
http://en.wikipedia.org/wiki/Henry_Cort
http://sk.wikipedia.org/wiki/Parný_stroj
http://sk.wikipedia.org/wiki/Lopta
http://sk.wikipedia.org/wiki/Karí
http://stampsofvictoria.com/half.php
http://en.wikipedia.org/wiki/Christmas_card
http://www.bbc.co.uk/programmes/b00775zv
http://en.wikipedia.org/wiki/History_of_medicine
http://www.victorianweb.org/history/pennypos.html
http://doultonusa.com/HTML%20pages/history.htm
http://www.fodor.sk/spectrum/automobilizmus.htm
http://www.vam.ac.uk/page/h/handmade-in-britain
http://www.bbc.co.uk/victorianchristmas/history.shtml
http://comestepbackintime.wordpress.com/tag/sanitaryware
http://en.wikipedia.org/wiki/Railway_electrification_in_Great_Britain
http://resources.woodlands-junior.kent.sch.uk/customs/xmas/cards.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Postage_stamps_and_postal_history_of_Victoria
http://en.wikipedia.org/wiki/Postage_stamps_and_postal_history_of_Great_Britain
http://home.comcast.net/~DLEStamps/Victoria_EarlyPostalCancelsIllustrated_SectionII_1851to1853.pdf
http://www.ebooksbeus.com/uploads/6/3/0/8/6308108/the_killer_of_little_shepherds_-_douglas_starr.pdf

  Umelci v čase biedermayerovského štýlu
Biedermayer - umenie
Johann Strauss mladší Kráľ valčíkov
Rettigová Magdaléna Dobromila
Annette von Droste-Hülshoff
Joseph Victor von Scheffel
 Biedermayer u mňa doma
Johann Nepomuk Nestroy
Eduard Friedrich Mörike
Johann Strauss starší
Friegende Blatter
Franz Grillparzer
Antonín Machek
Antonín Dvořák

Franz Schubert
Eduard Gurk
Josef Lanner
Spitzweg Carl

Johann Nepomuk Antonius von Padua Hummel

Moje
webové stránky
 
 Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín :
http://cezmin.wz.sk
 Vianoce: http://vianocesk.ic.cz
Veľká noc: http://velkanoc.ic.cz
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky: http://bylinky.czweb.org
Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz
 Seniorka:
http://seniorka.szm.com
 Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org
 
 Slovania: http://slovania.czweb.org
Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
 Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org
 Moji psíovia:
http://mikinka.czweb.org

  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz
 Cezmín ker  a alias:
http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz
 Horné Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatérstvo  :
http://cbrsk-chlebany.euweb.cz
 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz
 CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz
Blog Jánska noc a iné
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk

Webové stráky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
 Seniorka a deti:
http://babka-radi.euweb.cz
 Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz

 Sedmičkári
http://rannisedmicka.ic.cz
 Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org
   Späť| Obnoviť | Dopredu

Počítadlo pre Vaše stránky

by Cezmín Slovakia 1.6.2013 http://seniorka.szm.com ; http://cezmin.wz.cz