Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250. Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1280x1024 pixelov
 Späť| Obnoviť | Dopredu

Množstvo z prostriedkov využívaných v časoch našich prapraprapredkov Slovanov na tzv. pohanských obradoch prevzalo kresťanstvo a používajú sa aj v súčasnosti ako napríklad svätenie vody, zelene, potravín a zapaľovanie ohňa.

Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania (resp. vzkriesenia) Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Udalosti Veľkej noci a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom Pesach, ktorý sa slávi zhruba v rovnakej dobe. V prostredí Gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa pre tento sviatok používa takmer výlučne názov Pascha.
Kresťanské oslavy Veľkej noci sa v Novom zákone nespomínajú, najstarším svedectvom o Veľkej noci je Veľkonočný preslov Melita zo Sárd z 2. storočia. Oslavy Veľkej noci sa teda v cirkvi objavili veľmi skoro.
Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach - prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa, a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na
tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.
Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.
Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov.
Veľká noc v rímskokatolíckej cirkvi
Veľká noc podľa rímskokatolíckej tradície sa začína vigíliou Nedele Vzkriesenia (ktorá završuje veľkonočné triduum Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota) a trvá päťdesiat dní až do Turíc, slávnosti zostúpenia Ducha svätého. Prvý týždeň Veľkej noci sa nazýva Veľkonočná oktáva. 40. deň Veľkej noci je slávnosť Nanebovstúpenia Pána, ktorá pripomína Ježišov výstup zo zeme do neba a jeho oslávenie u Otca.

Pascha v gréckokatolíckej cirkvi
Požehnávanie paschálnych pokrmov

V gréckokatolíckej cirkvi sa Veľká noc tradične nazýva Pascha a je najväčším sviatkom cirkevného roka. Pasche predchádza Veľký týždeň (od Veľkého pondelka do Veľkej soboty). Najdôležitejšou bohoslužbou Paschy je utiereň vzkriesenia, ktorá sa slúži v nedeľu ešte pred východom slnka (na Slovensku a u východných Slovanov) alebo o polnoci zo soboty na nedeľu (na Balkáne). Pred ňou sa niekde zvykne slúžiť polnočnica, počas ktorej sa prenesie pláštenica zo stredu chrámu z katafalku (symbolického hrobu) na prestol (oltár), čo symbolizuje Kristovo vzkriesenie. Typickým obradom Nedele Paschy je aj posvätenie paschálnych (veľkonočných) pokrmov, ktoré sa väčšinou koná vonku pred chrámom. Na liturgii svätého Jána Zlatoústeho sa číta začiatok Evanjelia podľa sv. Jána v rozličných jazykoch. To symbolizuje, že radostná zvesť je určená všetkým národom. Obdobie Paschy trvá od Nedele vzkriesenia do stredy pred Nanebovstúpením Pána, teda 40 dní. V tomto období sa veriaci zdravia osobitným pozdravom Christós voskrése! – Voístinu voskrése! (po slovensky: Kristus vstal zmŕtvych! – Skutočne vstal zmŕtvych!) Osobitne slávnostným je prvý týždeň tohto obdobia, ktorý sa nazýva Svetlý týždeň. Tento týždeň platí voľnica.

Svetlý týždeň
Svetlý týždeň je liturgické obdobie v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, ktoré trvá od Nedele Paschy (Nedele vzkriesenia) do Svetlej soboty. Tento týždeň má svoje špecifické bohoslužobné predpisy, všetky bohoslužby časoslova sa slúžia podobne ako v nedeľu Paschy, napr. slúži sa všetko v úplných kňazských rúchach bielej farby, cárske dvere (kráľovské dvere) aj diakonské dvere ikonostasu sú celý týždeň otvorené, vypúšťa sa používanie Žaltára v časoslove. Mnohé časti v liturgii svätého Jána Zlatoústeho sa nahrádzajú spevom tropára Paschy Kristus slávne vstal zmŕtvych... V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je celý týždeň voľnica (nepostí sa a môže sa jesť všetko), v niektorých východných cirkvách je voľnica dokonca až do stredy pred Nanebovstúpením Pána.

Veľkonočné symboly
baránok — Symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň židia na sviatok Paschy jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za spásu sveta.
kríž — Kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Tento trest patril k trestom veľmi krutým a ponižujúcim.
oheň — Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky.
sviečka — Sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista -- tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka (nazývaná tiež paškál) od ohňa. Takto zapálená sviečka sa v priebehu veľkonočnej bohoslužby ponára do vody na krst, je ozdobená znamením kríža a symbolmi a , t. j. začiatku a konca vekov, ktorými je Kristus. Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do Turíc a pri každom krste -- aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci. Táto sviečka sa tiež zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho, že zosnulý rovnako ako Kristus, prešiel bránou smrti; a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k novému životu s Bohom.
Tanier so šunkou, vajíčkom, hrudkou a zeleninou.
vajíčko — Pretože vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti.
zajačik — Aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari.
korbáč — Tento v niektorých regiónoch Slovenska dôverne známy symbol Veľkej noci má tiež pôvod v starých pohanských zvykoch.

Veľkonočné tradície
Na Veľkonočný pondelok
je prastarou tradíciou hodovanie, polievanie a korbáč. Od rána muži a chlapci chodia po domácnostiach svojich známych a polievajú alebo korbáčujú ženy a dievčatá ručne vyrobeným korbáčom z vŕbového prútia. Korbáč je spletený z ôsmich, dvanástich alebo až dvadsiatichštyroch prútov a je zvyčajne od pol do dvoch metrov dlhý a ozdobený pletenou rukoväťou a farebnými stužkami. Podľa tradície muži pri hodovaní prednesú koledy. Či sa najprv korbáčuje alebo polieva a potom spievajú či recitujú koledy záleží na situácii. Aj keď korbáčovanie môže byť bolestivé a polievanie nepríjemné, nie je ich cieľom spôsobiť krivdu. Skôr je korbáč symbolom záujmu mužov o ženy. Nenavštívené dievčatá sa môžu dokonca cítiť urazené. Vykorbáčovaná či poliata žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol jej vďaky a odpustenia. Treba spomenúť, že zvyčajne sa používa iba jedna metóda. Na strednom a západnom Slovensku väčšinou korbáčovanie a na východe polievanie.

V USA sú Veľkonočné sviatky už prakticky nenáboženským sviatkom, takže mnoho amerických rodín sa zúčastní iba veľkonočného veselia okolo zdobenia veľkonočných vajíčok v sobotu večer a ich „lovu“ v nedeľu ráno. Podľa detských rozprávok boli vajíčka počas noci prinesené veľkonočným zajačikom a poschovávané po dome a záhrade, aby počkali na deti, až sa zobudia. Dôvod, prečo by to mal zajačik robiť, sa vysvetľuje iba zriedkavo.
 

Príbeh o zajacovi

 Zajac sa s Veľkou nocou spája vďaka príbehu. Hovorí sa, že pred mnohými rokmi, keď ešte zvieratá žili v zhode a priateľstve, ako dobrí susedia bývali vedľa seba opica, líška, vydra a zajac. Vydra sa jedného dňa vybrala k rieke. Na brehu našla sedem zviazaných rýb. Keď trikrát zavolala a neohlásil sa nik, kto ich stratil, ryby zjedla. Líška na ceste za potravou prišla zase k drevorubačovmu domu, kde našla chutné, mäkké mäso z diviny. Ani jej na otázku, komu patrí, nik neodpovedal, a tak mäso zjedla. Opica zase vyliezla na banánovník a tiež sa dobre najedla. Len zajac celý deň skákal, ale okrem trávy nič nenašiel.
Pán Boh si povedal, že sa pôjde pozrieť, či sú jeho stvorenia ochotné navzájom si pomôcť. Prezliekol sa za pútnika a išiel k rieke. Vydra, ktorá bola najedená, ho pozvala na obed. Podobne pochodil aj u líšky a opice. Len zajac mu povedal:
"Ja sa živím iba trávou, čo nie je nič pre teba. A tak, keď si hladný, zober si mňa."
Pán Boh bol zajacovou dobrosrdečnosťou dojatý, a tak mu povedal:
"Odteraz budeš ľuďom prinášať radosť. Zajtra oslavujú sviatok jari, prinesieš im veľkonočné vajíčka na dôkaz toho, že sa všetko prebúdza a začína sa nový život."

 

Veľká noc jar nesie v batôžku od slnka,
budí sa príroda, tok šťastia zažblnká.
Maľuj že dievčička farebné vajíčka,
aby si mala čím obdariť Janíčka.

 jesus Myspace, Friendster, Facebook, and Hi5 Comment Graphics
Hot Myspace, Friendster, Facebook, and Hi5 Graphics

  Toto vajíčko, moje srdiečko,
koho ja milujem, tomu ho darujem.
Teba ja, Janíček, teba ja milujem,
Tebe toto vajíčko, tebe darujem.

Pekný bozk na líčko, netvár sa tak hrdo,
do vrecka vajíčko, najradšej na tvrdo.

 Šibi, ryby, mastné ryby,
kus koláča od korbáča.
Kázal kadlec aj kadlečka,
aby dali tri vajíčka.
Jedno biele, druhé čierne,
a to tretie zafarbené,
to je moje potešenie.
Aj kus baby,
Aby boli naši radi.

Šibi, ryby, mastné ryby,
dávaj vajcia, vymieňaj sa!
Ak mi nedáš dve vajíčka,
daj mi aspoň makovníčka.
Ešte k tomu groš,
aby bolo dosť.
 

Pozbieraj z asfaltu voňavky, parfémy,
naprav si kravatu a nelež tu na zemi!


 

Tento rok 2013 nám napadalo snehu a tak namiesto polievania vodou mládenci mohli dievky guľovať snehovými guľami.

Želáme vám veľa smiechu,
na Veľkú noc len potechu.
V pondelok veľký zhon
a ženám kúpačov plný dom.
Veľa vody z potoka,
budú svieže do roka.

Veľká noc, veľká noc, ďaleko je do Vianoc.
Kto má trochu umu, naleje si rumu.
Ak má prísť aj opička, ďalší chod - borovička.
Len povahy krotké, dajú prednosť vodke.

Už sa blíži, už sa blíži
Veľkonočný pondelok,
Už sa vajcia obliekajú
Do farebných košieľok.
Ej, krúťte sa, kolovrátky,
Ej, krúťte sa, praslice!
Už sa vajcia obliekajú,
By z nich boli kraslice.

Veľa vône koláčikov,
pritom mnoho korbáčikov,
dobré vínko do skleničky,
veľa vody zo studničky.

Halúzkou po zadku, pálenku odzátkuj,
starosti za chrbát, nič večne netrvá.
Halúzkou po zadku, voňavku do vlasov,
nože ma ponúkni z fajnových koláčov.

Veľká noc sú lúky v kvete, zvesť, že prišla mladá kráska.
Oslávte ju ako viete, nech sa šťastie s každým láska.

Korbáč, vodu, kraslíc moc, nech prinesie Veľká noc.
Štastia, zdravia, smiechu veľa, to Vám všetkým želá....

Ak má byť Veľká noc naozaj štedrá,
namiesto striekačiek musia byť vedrá.


Ty si šibal zajačik!, kde si schoval korbáčik?
Zdá sa, že ho milý zajko vymenil za pekné vajko.

Príjmy môj pozdrav krátky na veľkonočné sviatky.
V zdraví ich dobre preži, veselý, šťastný a svieži!
 

 K radu ďalších vinšovníkov
aj ja podľa dobrých zvykov
pripojiť chcem - keď nie inšie -
aspoň svoje skromné vinše:
Pekné sviatky, dobrú zhodu,
ženám čerstvú sviežu vodu,
mužom tiež nech sladko je,
nech si vyjdú na svoje.

Veľká noc doma a vo svete

 Slovensko: „Veselá Veľká noc!“
Prípravy na Veľkú noc na Slovensku začínajú obyčajne súbežne s jarným upratovaním a skrášľovaním domácností rozkvitnutými vetvičkami stromov či bahniatok s farebnými stuhami. Iba raz za rok a to práve na Veľkú noc sa pečie okrúhly bochníček „paška“. Vo Veľkonočný pondelok sa otvára priestor pre veľkonočné radovánky, pre korbáčiky spojené s koledami.
Ďalším slovenským obyčajom je polievať dievčatá vodou, alebo ich hádzať do potokov či rybníkov. Sleduje sa tým jediný cieľ: odovzdať životodarnú fyzickú a duševnú silu vody milovanej osobe – dievčaťu. Obdobné polievačky vodou praktikujú i dievčatá vo veľkonočný utorok. V tento deň môžu vyšibať dievčatá chlapcov. Preto sa tomuto dni hovorí Odplatné alebo Odvetný utorok.

Česko: „Veselé Velikonoce“
Tak takto by ťa privítali u našich českých susedov počas veľkonočných sviatkov. Muži chodia na Veľkonočný pondelok šibať ženy a dievčatá. Korbáčiky sú spletené z ôsmych, dvanástich alebo dvadsiatich štyroch prútikoch, približne od pol do dvoch metrov dlhé, ozdobené vypletenou rúčkou a farebnými stuhami. Pri šibaní korbáčom nejde o to, spôsobiť dievčatám bolesť, ale skôr vzbudiť záujem. Vyšibané ženy a dievčatá obdarovali mládencov vyšibanými vajíčkami ako symbol vďaky a odpustenia. Symbolom „šibania“ bolo zachovanie zdravia a plodnosti. Ženy zase mohli na odplatu popolievať chlapcov vedrami studenej vody.

Veľká Británia: „Happy Easter!“
V britských rodinách sa deti radi hrajú s veľkonočnými vajíčkami. Po celom byte hľadajú skryté čokoládové vajce a kto ho nájde, ten ho hneď zje. Každoročne sa obchodné domy predháňajú, kto bude mať v ponuke najťažšie, najväčšie a aj najoriginálnejšie vajíčko. Zaujímavosťou je, že vo veľkonočnú nedeľu a pondelok sa koná v Hampsteade a na ďalších miestach Londýna prehliadka drakov. V niektorých častiach Anglicka prežíva starý zvyk, kedy na ďalší pondelok po Veľkej noci ženy priväzujú mužov ku stoličkám a vymáhajú si na nich ako výkupné drobné mince. Muži im to oplácajú o deň neskôr, ale výkupným býva bozk. Na veľkonočných stoloch v Británii by si našiel nielen slepačie vajíčka, ale aj prepeličie, bažantie, pštrosie či dokonca klokanie.

Rusko: "Paschaľnyj! - пасхальный"
Veľká noc v Rusku sa slávi inokedy ako vo zvyšku Európy. Ruskí pravoslávni sa totiž naďalej držia starého juliánskeho kalendára a predstavujú tiež sviatky radosti a veselosti. Veľkej noci predchádza štvordenný prísny pôst, ktorý začína, akonáhle skončí veselie nazývané Maslenica, čiže jarné hody. Počas týchto dní sa smažia v domácnostiach lievance - bliny s kaviárom alebo s medom a hneď tie prvé sa rozdávajú chudobným. Medzi ruské tradície patrí predovšetkým farbenie a zdobenie vajíčok, chýba však klasická šibačka. Priatelia si vajíčka vzájomne darujú na dôkaz vzkriesenia. Potom si prajú veľa zdravia a trikrát sa pobozkajú na tvár. Počas veľkonočných sviatkov sa podávajú len jedlá studenej kuchyne, žiadne teplé jedlá ani ryby. Rusi poznajú aj baránka, alebo mazanec.

Taliansko: ,,Buona Pasqua!“
Počas svätého týždňa sa veriaci Taliani modlia a pripomínajú si bolestivé chvíle utrpenia Krista. Za najväčšiu veľkonočnú lahôdku sa v Taliansku považuje pečená jahňacina. Obľúbené sú aj praclíky a ich skrútený tvar má predstavovať založenie rúk pri modlidbách. Veľkej noci predchádza karneval, ktorý končí Popolcovou stredou a jeho súčasťou sú sprievody masiek, maškarády i tance. Počas Veľkej noci nájdeš v Taliansku vajíčka v predkrmoch, slaných tortách, šalátoch a podobne. Talianske deti však najviac milujú sladké čokoládové vajíčka. Veľkonočný pondelok je pre väčšinu talianskych rodín výzvou k prechádzkam a piknikom.

Francúzsko: „Joyeuses Pâques!“
Počas Veľkej noci aj deti vo Francúzsku najviac majú radi veľkonočné vajíčka, a to v podobe kuriatok, zajačikov, kačičiek či zvonov. Legenda tvrdí, že zvony, ktoré sa vo Veľkonočný piatok vracajú do Ríma potom nadobudnú vajíčka, aby ich vo Veľkonočnú nedeľu pri spiatočnej ceste porozhadzovali po záhradách. Deti teda musia v záhradách tieto čokoládové vajíčka hľadať. Veľkonočný pondelok je iba dňom pracovného pokoja, Francúzi totiž šibačku ani oblievačku nepoznajú.

Španielsko: „Felices Pascuas!“
Španieli Veľkú noc volajú Semana Santa, čiže Svätý týždeň. Oslavy sa začínajú Kvetnou nedeľou a vrcholia vo Veľkonočný pondelok. Počas týchto dní sa v centrách miest zastaví hromadná doprava a ľudia vyrazia do ulíc, aby si pozreli pouličné predstavenia so stredovekými motívmi. V Španielskych mestách by si videl procesie, čiže sprievod kajúcnikov s vysokými kužeľovitými čiapkami. Za kajúcnikmi kráčajú chlapci s vysokými sviečkami a hlavným motívom celého sprievodu sú bohato zdobené nosidlá s Kristom či inými postavami v životnej veľkosti. Krčmy, vinárne i reštaurácie sú plné ľudí, kde sa schádzajú s priateľmi či známymi.

Slovinsko: „Vesele velikonočne praznike!“
Vajíčko ako symbol lásky a zaľúbenia dávajú slovinské dievčatá chlapcom. Vajíčka najčastejšie farbia voskom. Robí sa to tak, že vajíčko sa vyfúkne na škrupinku a potom sa naň nanesie vosk zo sviečky. Potom sa ponorí na niekoľko hodín do červenej farby, ktorá vyjadruje Kristovu krv. Keď sa vajíčko vyberie, zostane na ňom farba iba na tom mieste, ktoré nebolo chránené voskom. Medzi typické veľkonočné jedlá v Slovinsku patrí šunka, chren, chlieb a orechový závin s názvom potica.

Švédsko: „Glad Påsk!“
Množstvo žartov, povier a rôznych povier. Tak toto sú veľkonočné sviatky vo Švédsku. Malé deti sa na Zelený štvrtok oblečú do dlhých šiat so šatkami na hlavách a s načerveno natretými tvárami zvonia pri dverách, alebo domácim podstrčia pod dvere veľkonočný list. A ako taký veľkonočný list vyzerá? Ide o lístok podobný „Valentínkam“, ktorý je vyzdobený obrázkami čarodejníc, vo vnútri s milým veršíkom, alebo s veršíkom naznačujúcim, že adresát onedlho naštartuje metlu a vydá sa na sabat. Súčasťou veľkonočnej výzdoby sú brezové metly, na koncoch vetvičiek ozdobené farebnými pierkami. Šibanie teda s obľubou používame nielen u nás, ale aj vo Švédsku. Tradičnými pochúťkami na veľkonočnom stole sú praženice, omelety, jahňacie, losos a vaječný koňak. Veľkonočná nedeľa a pondelok sú obdobím veselia a hier. Obľúbenou hrou je napríklad kotúľanie natvrdo uvarených vajec, ktoré sa položia do radu na zem a hráči sa snažia svojimi vajcami zasiahnuť niektoré vajce v rade.

Maďarsko: „Boldog Husveti Ünnepeket!“
Veľká noc a lov kačíc? Že to nejde dohromady? V Maďarsku sa na veľkonočné sviatky hádzali v minulosti mladé dievčatá do rybníkov. Dnes sa v Maďarsku ženy polievajú prevažne voňavkami a dievčatá sa mládencom podobne ako na Slovensku odmenia buď peniazmi alebo veľkonočnými vajíčkami. Typickým veľkonočným vzorom na vajíčkach sú červené kvety na bielom pozadí. Maďarské rodiny sa počas týchto sviatkov radi spoločne stretávajú pri spoločnom stole a hostia sa šunkou, koláčmi i pálenkou. Najobľúbenejšími maškrtami sú sladké orechové alebo makové koláče a veľkonočná brioška.

Nemecko: „Frohe Ostern!“
Deti v Nemecku sa počas veľkonočných sviatkov veľmi radi hrajú na čokoládový bozk. Ako taký bozk prebieha? Podstatné je prehltnúť čo najviac čokoládových cukríkov zo želatíny a cukru bez toho, aby ti ostatní kamaráti stihli rozmazať čokoládu po tvári. Vyhráva ten, kto zje najviac cukríkov a má najčistejšiu tvár. Nemecké veľkonočné zvyky sú však výnimočné aj niečím iným. Tak napríklad peknou tradíciou je veľkonočný oheň. Prebieha to tak, že na dohodnutom mieste sa uložia staré vianočné stromčeky a na začiatku Veľkej noci sa podpália. Symbolizuje to pálenie posledných zvyškov zimy. Nemci veľmi obľubujú pašiovú hru, ktorá sa tradične koná v Oberammergau. Ide o hru o utrpení, ukrižovaní a smrti Ježiša Krista a hrá v nej viac ako 1200 dedinčanov.

Grécko: „Kalo Pascha!“
V Grécku sa počas Veľkonočnej nedele konajú vidiecke hostiny. Grilované jahňacie, vajíčka, chlieb, šaláty a koláče. To všetko je prestreté na dlhých stoloch a k dispozícii pre každého, kto má chuť. Po celý tento deň ľudia nosia so sebou kraslice a keď postretnú známych, tak si s nimi s kraslicami „ťuknú“ a povedia: „Kristus vstal z mŕtvych“.
Gréci jedia guľatý ploský bochník (Christopsomon), na ktorom je kríž a načerveno zafarbené vajíčka. Na Bielu sobotu sa zdobia kostoly a každý chystá posviacku. V nedeľu potom prichádzajú na rad radovánky.

 Slováci a Veľká noc

Svet komunikácie 2013
Ako vnímajú Slováci najvýznamnejší kresťanský sviatok cirkevného roka? Odpovede hľadal najnovší prieskum s cieľom zistiť, ako trávia obyvatelia Slovenska veľkonočné sviatky a aké majú názory na dodržiavanie veľkonočných zvykov. A podľa výsledkov zostávame konzervatívni. Väčšina Slovákov (67%) plánuje totiž stráviť sviatky Veľkej noci tradične – návštevou rodiny alebo známych. Štvrtina Slovákov (28%) si bude v modlitbách pripomínať utrpenie Ježiša Krista a jeho zmŕtvychvstanie návštevou kostola. Spomedzi krajov Slovenska vo výrazne nižšej miere (11%) plánujú navštíviť kostol obyvatelia Bratislavského kraja. A približne štvrtina (26%) využije pár voľných dní navyše na turistiku - nadýchanie sa čerstvého vzduchu, na prechádzku v prírode.
Súčasťou veľkonočného obdobia je aj dodržiavanie 40-dňového pôstu, ktorý končí Veľkonočnou nedeľou. Skoro polovica Slovákov (43%) pôst dodržiava, či už formou odopierania si určitého pokrmu alebo odopieraním si zábavy. Najvýraznejšie dodržiavajú pôst obyvatelia Nitrianskeho a Prešovského kraja (59%, 70%), naopak výrazne menej sa dodržiava pôst v Bratislavskom kraji (23%).
K Veľkej noci patrí aj oblievanie a šibanie dievčat a žien. Poriadne vyoblievať alebo vyšibať ženy vo svojom okolí chodieva viac ako polovica dospelých mužov (57%). Najvášnivejšími šibačmi/oblievačmi sú muži v Žilinskom kraji. Deväť z 10 mužov Žilinského kraja počas Veľkonočného pondelka nezabudne vyšibať/vyoblievať ženy vo svojom okolí. Nie je zrejme žiadnym prekvapením, že polovici slovenských žien sa oblievanie či šibanie ako tradičný veľkonočný zvyk vôbec nepáči. Najvýraznejšími odporkyňami tohto zvyku sú staršie ženy vo veku nad 46 rokov (69%). Naopak mladé ženy vo veku 18-30 rokov tento zvyk obľubujú oveľa viac (59%).
Býva dobrým zvykom, že po oblievaní dostávajú muži odmenu. Polovica mužov neočakáva žiadnu odmenu, naopak druhá polovica očakáva, že za oblievanie a šibanie niečo dostanú. Najobľúbenejšou odmenou je alhohol/pohárik (17%). Tento druh odmeny najčastejšie očakávajú muži v Prešovskom kraji (42%) a mladší muži vo veku od 18 – 30 rokov (21%). Slovenskí muži tiež nepohrdnú peniazmi (11%), či čokoládovými vajíčkami (11%). Peniaze očakávajú hlavne muži Bratislavského kraja (40%) a čokoládové vajíčka muži vo veku od 18 - 30 rokov (14%).
Prieskum realizovala TNS Slovakia prostredníctvom TNS GO - čo je nový a rýchlejší spôsob zberu dát cez internet. Vzorka 300 respondentov je reprezentatívna pre populáciu Slovenska vo veku 18 a viac rokov z hľadiska veku, pohlavia a regiónu. Terénna fáza výskumu sa uskutočnila v dňoch 27.2 – 28. 2.2013.
 

Vajíčkový strom: Svojsky poňala veľkonočnú výzdobu dvojica dôchodcov v nemeckom meste Saalfeld. Christina Kraftová a Volker Kraft zavesili na svoj strom v záhrade 10-tisíc veľkonočných kraslíc. Tento zvyk si zachovávajú nepretržite už viac ako štyridsať rokov.


Odkazy a zdroje
Veľká noc http://velkanoc.ic.cz ; http://velkanoc.czweb.org
Pletenie korbáča http://adam.azet.sk/clanky/6629/takyto-korbac-zvladne-hravo-upliest-kazdy-sibac.html
2633 vajíčok na strome http://www.cas.sk/clanok/246941/vychodniarsky-velkonocny-stromcek-vrba-zakvitla-vyse-2-600-kraslicami.html
Dobrovoľné križovanie na Filipínach http://www.cas.sk/clanok/246909/kazdorocny-krvavy-ritual-filipinci-sa-dali-dobrovolne-ukrizovat.html
Veľká noc 1 http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/nabozenstvo/53075/?page=1
Video http://tivi.azet.sk/video/1676821/filipincania-sa-opat-dali-dobrovolne-ukrizovat.html
Ve
Kraslice videá http://www.akosatorobi.sk/video/1952/cerveno-zlate-velkonocne-vajicko
Európske metropoly http://www.pluska.sk/spravy/zo-zahranicia/pozrite-co-ponukaju-europske-metropoly-velku-noc.html
Veľká noc vo Wikipédii http://sk.wikipedia.org/wiki/Veľká_noc
Veľká noc http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/nabozenstvo/53075
http://www.cms.valley.sk/view.php?cisloclanku=2008030002
Slovenské zvyky a tradície http://slovenske-zvyky.webnode.sk 

 

Moje
webové stráky
 
 Cezm?: http://cezmin.wz.cz
Cezm? : http://cezmin.wz.sk
 Vianoce: http://vianocesk.ic.cz
Ve?k?noc: http://velkanoc.ic.cz
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky: http://bylinky.czweb.org
 ?s Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz
 Seniorka:
http://seniorka.szm.com
 Cintor?:
http://cemetery.zaridi.to
 B?iky:
http://svetbabik.czweb.org
 
 Slovania: http://slovania.czweb.org
J?ska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz
 Pani Pr?oda:
http://eufrosyne.wz.cz
 Ve?k?noc:
http://velkanoc.czweb.org
 Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org
 Moji ps?ovia:
http://mikinka.czweb.org
  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz
 Cezm? ker  a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz
 Horn?Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz
 R?ioamat?stvo  :
http://cbrsk-chlebany.euweb.cz
 M?ra ako r?io:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz
 CB Fan r?ioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz
Blog J?ska noc a in?
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk
Webové stráky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
 Seniorka a deti:
http://babka-radi.euweb.cz
 Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz
 Sedmi??i:
http://rannisedmicka.ic.cz
 Pr?a die?a?a:
http://dieta.czweb.org
   Späť| Obnoviť | Dopredu

  Počítadlo pre Vaše stránky

by Cezmín Slovakia 2013 http://seniorka.szm.com ; http://cezmin.wz.cz