Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250. Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1280x1024 pixelov
  Späť| Obnoviť | Dopredu

Vianoce boli zavedené v 4. storočí namiesto pohanskej slávnosti zimného slnovratu (okolo 22. decembra).

 Synonymá Vianoc Narodenie Ježiša Krista, Narodenie Pána, slávnosť Narodenia Pána, sviatok Narodenia Pána, Božie narodenie, sviatok Božieho narodenia, Prvý sviatok vianočný, zastarano Boží hod, Svätá noc;
b) sviatok od večera 24. decembra (Štedrý večer) do 27. decembra alebo len do 26. decembra;
c) vianočné obdobie, t.j.:
a) v rímskokatolíckej cirkvi v užšom zmysle: obdobie zahŕňajúce všetky dni od Štedrého večera do nedele nasledujúcej po Troch kráľoch (alebo nepresne len do Troch kráľov), pričom do 2. vatikánskeho koncilu vianočné obdobie trvalo až do 2. februára (Hromnice)
b) v rímskokatolíckej cirkvi v širšom zmysle: ako a) plus advent
c) v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi obdobie od 20. decembra (predsviatok Narodenia Ježiša Krista) do 31. decembra (odovzdanie sviatku)

Dátum slávenia

Dátum 25. december je tradičný a pravdepodobne nepredstavuje skutočný historický dátum narodenia Ježiša Krista. 25. december je ako cirkevný sviatok po prvýkrát doložený vo Filokalovom kalendári z roku 354, ktorý čerpal z rímskych prameňov („Depositio Martyrum“) z roku 336.[2] Pôvod tohto dátumu je sporný. Často sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka - ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Aj niektorí raní kresťanskí autori spájali narodenie Krista so sviatkom znovuzrodenia slnka.
Najnovšie názory na pôvod dátumu slávenia Vianoc prezentuje historik William Tighe. Tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý deň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Tertuliánových čias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. To je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25. decembra - jednoducho k tomuto dátumu pripočítali deväť mesiacov a vyšiel im predpokladaný dátum narodenia Ježiša Krista.[4]
Východné cirkvi pôvodne slávili Narodenie Ježiša Krista v rámci sviatku Bohozjavenia 6. januára.[5]
VV mnohých krajinách sú 24. a 25. december dňami pracovného pokoja. Niekde sa podobne slávi aj Druhý sviatok vianočný (v rímskokatolíckom kalendári sviatok sv. Štefana, v gréckokatolíckom a pravoslávnom kalendári Zhromaždenie (Zbor) k presvätej Bohorodičke, v anglosaských krajinách tzv. Boxing Day), ktorý pripadá na 26. decembra.

Západní kresťania

V rímskokatolíckej cirkvi je druhým najhlavnejším sviatkom Sviatok narodenia Pána alebo Prvý sviatok vianočný, ktorý sa podľa gregoriánskeho kalendára slávi 25. decembra. Od reformácie sa Vianoce začínajú sláviť už deň vopred, na Štedrý večer (24. decembra). Oslava narodenia Ježiša Krista sa takto rozkladá do o niečo dlhšieho času. Kým protestanti sústreďujú svoju oslavu na podvečerné bohoslužby počas Štedrého dňa a na ranné bohoslužby na 25. decembra, tak rímski katolíci sústreďujú svoju oslavu najmä k času, keď odbije polnoc medzi 24. a 25. decembrom. Omša sa takto slávi priamo o polnoci a preto sa nazýva polnočná omša.
Vianoce patria spolu s Veľkou nocou a Turícami medzi hlavné kresťanské sviatky. Vianočné obdobie je jedným z období rímskokatolíckeho liturgického roka. Trvá od prvých vešpier Sviatku Narodenia Pána až do nedele po Sviatku Zjavenia Pána (ľudovo Traja králi).

http://slovania.czweb.org

SLOVANIA

Webové stránky o Slovanoch http://ved.sk

Zimný Slnovrat je čas, keď sa začnú dni opäť predlžovať a noci skracovať. Staroslovanskí vedomci tento čas pozorne strážili. Často bol určený tieňom Slnka vrcholom kopca vrhnutým na presne vztýčený kamenný obelisk. Na Morave bola dokázaná slnovratová poloha niektorých staroslovanských chrámov stojacich na pôvodných posvätných miestach. Podľa slovanského duchovna sa na Slnovrat znovuzrodí slnečné božstvo - slnečný syn Svaroga - boha nebeského ohňa. Ten môže byť označovaný ako Svarožič, Dažbog, alebo iným zástupným menom pre vlastné - obrodené Slnko. Sviatok bol dôležitý z hľadiska duchovného, prírodného, spoločenského i hospodárskeho.

Sviatky zimného slnovratu mali 4 hlavné obrady:

SLNOVRAT

Obrad samotného vítania Slnovratu, ktorého súčasťou je pálenie kmeňa (badniaku). Zo slovenského národopisu aj literatúry vieme, že tomuto obradu predchádzala noc pred Kračúňom (najkratším dňom v roku), ktorú predkovia "merali" - teda v túto noc nespali, stretávali sa, uskutočňovali duchovné úkony. Od Slovenov prijali označenie slnovratového zlomu za názov Vianoc aj Maďari - Vianoce označujú ako Karácsony (Karáčoň) a Rumuni (Kracůn), ktorí vstrebali mnoho slovanských území, v Sedmohradsku, Vlachoch a inde. Obrad pálenia kmeňa po cirkevných zákazoch postupne zanikal.

OSEŇ

Druhým veľkým slnovratovým obradom bol Oseň. Názov súvisí so slovom "osievať" (obradne zrno). Obradným veršovaním, ktoré pretrvalo dodnes, bol sprevádzaný plodonosný obradný úkon, ktorý bol ešte donedávna pri každej vianočnej (slnovratovej) návšteve nutný. Dnes to pretrváva zväčša len v úpadkovej podobe - stručne a bez veršov. . Poznáme tie veršované priania, ktorými sa má privolať... na poli úrod, pri dome príplod...alebo ...vinšujeme vám na Vianoce, aby ste mali 4 ovce, 4 barany, to je kŕdel neslýchaný... - v tejto veršovanke vidíme slnovratovú čarovnú štvorku, ktorá sa kedysi písala ako + a bol to vlastne znak slnka - jeho 4 strán). Obradné rozosievanie zrna malo priniesť v podobe hospodárskeho čara (vedecky povedané - hospodárska mágia) naladenie domu a rodiny, či rodov na dobrú úrodu rastlinnú i na dobré rozmnoženie statku, ale i na pokračovanie ľudských rodov (...a do roka proroka...čím sa privolávalo narodenie dieťaťa). Pozostatkom tohto pôvodného obradu Oseňa sú dodnes jestvujúce priania (vinše) s prastarými veršovankami, ktoré boli základom obradovej reči. Samotné dávanie darčekov má taktiež pôvodné korene - obradné rozosievanie zrna, pečenie kolového koláča (teda nie kockáča, ale koláča v tvare Slnka), tieto obetné dary našli novodobé miesto v podobe darov pod stromčekom, ktorý tiež nie je kresťanským prvkom, o tom potom. Tak, ako je doložený žrecký dožinkový obrad u polabských Slovanov (dnes už vyhladených), práve tak je doložený slnovratovo-vianočný obrad, keď gazdiná na štedrý večer sa opýtala spoza misy koláčov ostatných členov rodiny, či ju vidia. Keď oni odpovedali, že áno, tak gazdiná vyriekla: Nech je o rok na stole toľko koláčov, aby ma spoza nich nebolo vidieť!. V starej dobe je doložený tento vedomecký obrad s kruhovým koláčom.

HRA - KOLEDA

Tretím Obradom bola obradná obchôdzka ducha predkov (Starého) so štyrmi strážcami slnečných strán a so znázornením slnečného dieťaťa - znovuzrodeného Slnka (takzvaná betlehemská hviezda mala pôvodne tvar svargy (svastiky). Táto obchôdzka sa v cirkevných zápisoch označuje rímskym názvom ako "koleda", týmto názvom sa slnovratová hra neskôr označuje aj v ľudovej reči. A cirkev, v tej dobe ešte žiadne "Vianoce" nejestvujú, tento obrad koledy zakazuje. Totalitný Metodov zákon známy ako "Ustanovenia svätých otcov" (2. pol. 9.storočia, Veľká Morava) zakazuje násilne pokrsteným Slovenom koledu, vtedy chápanú ako novoročnú, slovami: "Ak niekto chodí v prvý deň januára na koledu, ako to prv robili pohania, nech sa kajá 3 roky o chlebe a vode" (*1). Paradentóza, či podvýživa však nie je jediným donucovacím prostriedkom novozavedeného totalitného náboženstva. V "Súdnom zákonníku ľuďom" stanovuje Metod zákonodarca za pôvodné duchovno predanie občiny (mnohí historici sa domnievajú, že tento výraz značí predanie do otroctva) a zhabanie majetku celej občiny v prospech cirkvi: Každá dedina, v ktorej sa konajú obety pohanské, nech je odovzdaná božiemu chrámu so všetkým majetkom, ktorý patrí pánom v tejto dedine)(*2). Slovanské obete spravidla znamenali položenie zrna, či kaše ku stromu, na kameň, či do studničky. Horehronský vianočný ozdravný zvyk sa napája práve na tento obrad obetiny studničke. Do nádoby s vodou sa vhodia (obetné) mince a potom sa v tejto vode rodina umyje. Mince na dne fontán sú práve podvedomým zvykom napájajúci sa na obrad obetiny studničke. Obetiny predkovia už mohli konať len v chráme (kostole), kde sa obeta nazýva oferou. Obetiny nezostávajú vo zvončeku ani ich nevyzobajú pod stromom vtáky (čo znamenalo prijatie obete), ale ich berie ľudská ruka. Slnečné dieťa je vymenené za postavu Ježiška a takto je koleda nakoniec povolená.

PLES

Štvrtým obradom Zimného Slnovratu je ples, teda veselica, oslava, hody. Názov súvisí so slovom "plesať". Pozostatkom tohto obradu sú dnešné novoročné plesy. V starej dobe bol ples spojený s hodovaním a hlavne s hudbou, hrou, so spevmi, tancami. Iný názov pre ples sú hry - staroslovansky "igry", z toho pochádza slovo "igric" (pôvodne obradník, neskôr ľudový herec). Obľúbenými hudobnými nástrojmi boli bubny, rôzne píšťaly, ozembuchy a v starých záznamoch je časté tlieskanie rúk. Tanečníci používali obradné masky, ktoré mali svoj význam. Samozrejme, dobový kresťanský mních v tom krásno nevidel veru: "prázdne stíny volajíce a škrabošky majíce na tvářích, tyto všechny ohavnosti a jiné bezbožné vynálezy vyplenil ten dobrý kníže...(*3) spomína samozrejme zaujato český mních zásahy kniežaťa Břetislava proti pôvodnému duchovnu v Čechách koncom 11. storočia. Dnešné plesy sú vlastne úpadkovým pozostatkom týchto staroslovanských plesov. Na dnešných plesoch však už masky buď chýbajú, alebo sú nerozoznateľné od bežných večerných ústrojov, prípadne - ak sa nejaké masky vyskytujú, nemajú už obradný význam, ples sa mení z ľudovej obradnej hry - zábavy, na panskú kratochvíľu. V 20. storočí sa vracia do dedinského prostredia, avšak už v podobe neobradnej, či nevedomej, ako jednoduchá ľudová veselica.

TISÍCROČIE ZÁKAZOV

Spomenuté prvé doložené zákazy na území staroslovenských predkov a ani ďalšie zákazy však pôvodné duchovné hodnoty, sviatky a obrady vykoreniť nemohli. Po Metodovi zakazujú aj uhorskí králi, Belovia všelijaký, tiež katolícki hodnostári a evanjelické synody, ktoré zakazujú nielen „pohanské“ vianočné zvyky a tance, ale dokonca aj niektoré farby odevov (klerikom obradnú červenú i zelenú) (*4).Ešte v období neskorého stredoveku máme zaznamenané sťažnosti o tom, ako obyvatelia Horného Uhorska (Slováci) v čase vianočných sviatkov v kostoloch spievajú a tancujú v maskách... .
S veľkou silou hlavne v období rekatolizácie udrela cirkev na prežívajúce pôvodné duchovno. A to nie len zákazmi, ktoré neboli až tak účinné, ale premenovaním svätostí a prevrátením významov dávnych pravzorov a znamení (archetipov a symbolov). A tak duch predkov – Ded - je už v predslnovratovej obchôdzke vymenený za Mikuláša (to i v pravoslávnej cirkvi). Pôvodná koleda postavená na úcte k Slnku, predkom a rodu je načisto pretextovaná a scenár obradnej hry je prekrútený. Duch predkov – Starý – je zosmiešnený, v kolede je zbavený potomstva (z ducha predkov sa snažia urobiť starého mládenca) a obradníci ho proti všetkej úcte k predkom v duchu vnucovaného náboženstva kopú do zadku, hádžu o zem a nútia ho a šikanujú, aby sa poklonil Ježiškovi a odovzdal mu obetiny. Slová ako „Kristus pán“ sú do koledy niekedy až okato nasilu dosadené namiesto nového, práve znovuzrodeného Slnka (Nesieme capka ako baranka do neba, aby ho prijal, o pomoc bíjal Kristus pán - slnovratový tanec, Hnilec). Pretextovaná a prekrútená koleda už zakazovaná nie je. Samotné narodenie Krista sa z januára presúva na Slnovrat (štedrý deň je na tretí deň po slnovrate zimnom, takisto ako Jánske ohne sú na tretí deň po slnovrate letnom, tie tri dni sú v súlade s obyčajom pôvodným).

SLNOVRATOVÝ RODOSTROM

Dávne znamenie posvätného stromu, či rodostromu sú vetvičky, ratolesti z neho do domu prinesené, tak, ako si ich predkovia nosili zo svätohájov (viď zvyk pútnikov na Mariánskej hore v Levoči, čo podľa "pohanského zvyku" schádzali do dolín ovešaní dubovými halúzkami). My tu vieme, že vetvičky zo stromu v dome znamenali (symbolizovali) celý strom a jeho rodovú podstatu. Neskôr, v období úpadku pôvodného duchovna, je prinesený celý stromček (protestantský zvyk z Nemiec), najprv zavesený na stropnú hradu, neskôr postavený podľa vzoru mája. Avšak pôvodne je ozdobený, tak ako kedysi vetvičky, ako obetný strom - obetnými stužkami, plodinami (jabĺčka a orechy si na vianočnom stromčeku pamätám ešte z doby starých rodičov). A pod tento odznak rodostromu sú kladené obetné dary aj pre ľudí, pre blízkych. Tento zvyk určite nepochádza z Izraela a dodnes sú obetníci podľa slovenských „betlehemov“ hôrny chlapci – valasi, teda nie nevoľníci a okolo znovuzrodeného božstva sú smreky a nie palmy. Na rodové základy tohto sviatku nadväzujú dnes už nám neznáme mládežnícke vianočné hry uskutočňované v období Kračúňa, ktorých cieľom je piesňami, ale aj veršíkmi, zvláštnymi tancami a pohybmi upútať pozornosť na plodivosť (podrobne ich popisuje krivánsky staršina Ján Lazorík). A nakoniec, ani Starý - duch Rod, vo vianočno-slnovratovej kolede nie je neplodný, ba práve naopak. Na moravskom Slovácku sa musí so ženami obradne váľať v snehu, po tom, ako ich s dreveným obradným papekom náznakovo plodonosne poklepkáva. V Kokave nad Rimavicou Starý dodnes pri obchôdzke tancuje so ženami čosi ako váľaný tanec a pritom vydáva zvuky podobné ako rujný cap. Obradné privolávanie plodivosti bolo dôležitou črtou slnovratových hier, pretože rod prežil, len keď sa rodili deti. Rodovosť v zmysle osudovosť je viditeľná na južnoslovanskom označení bájnych bytostí známych ako „Rodžanice“, ktoré sa spájajú ako bytosti osudu so sviatkami zimného Slnovratu. Čo môže súvisieť s našim kračunským veštením. Južnoslovanské označenie slnovratovo - vianočného sviatku ako Božic je odvodené od staroslovanského slova Bog, pričom Boh nijako nesúvisel s Bibliou, ale toto pôvodné slovanské a indoeurópske slovo bolo použité s trocha iným významom pri preklade biblických predstáv. Na Západe sú sviatky tieto odvodené od Krista - napríklad anglické Christmas.

SLNOVRATOVÝ VENIEC

Slovenský názov Vianoce a český názov Vánoce sú nie celkom jasné. Väčšina vedeckých autorov toto označenie odvodzuje z nemeckého - Weihnachten (veľká, či svätá noc), čo je celkom možné, pričom to je označenie pre dlhú - posvätenú slnovratovú noc (spomeňme si na slovanské obyčaje merania slnovratovej noci). Tvar slova a hlavne koncovky však napovedá o možnom prechýlení významu slova do slovanského významu. Napríklad český autor Zděnek Váňa poukazuje na podobnosť slova Vánoce so zimnou fujavicou - česky "vánice". Pre nás by mohlo byť zaujímavé vychutnať si básnickú podobnosť slova Vianoce s nárečovými označeniami malého venca - vianok, vianeček... Práve vienok zo smrekovej chvojky totiž býva zavesený pred Slnovratom dodnes na dverách. Slnovratový venček, podobný obradnému venčeku májovému, so štyrmi stužkami má zvýraznené štyri strany Slnka, ktoré pôvodne znázorňuje. Neskôr bol síce prekrstený na "adventný" ale jeho podstata zjavne pochádza zo starej obradovosti, naznačujúcej očakávanie slnečného znovuzrodenia. Takisto aj ako slnovratový tanec štyroch strážcov strán so skríženými ozembuchmi v pravotočivom pohybe v dnes už „kresťanskej“ kolede, ktorá je choreograficky založená na pôvodnej svarge (suastike), a nie na trojjedinosti, či inom kresťanskom symbole. Pripomeňme, že kresťanský kríž má šibeničný tvar a nie je rovnoramenný v kruhu, ako pôvodný prakríž. Kríž prevzala cirkev z pôvodného európskeho duchovna až v 4. Storočí, dovtedy používala rybu, či znamenia písmen. A potom sa stalo rodné duchovno prenasledovaným. Cirkev sa stala Rímom a národy pôvodného vyznania sa stali utláčanými.
Tisíc rokov cirkevného útlaku však zďaleka nemalo takú silu ako mediálna zvôľa modernej doby. A tak keď budete pozerať halyvudské filmy a príhovory tých, čo popierajú a hania našu pôvodnú kultúru a rodné duchovno, nezabudnite, že pravda žije, aj keď ju nevidno. Slnko žije aj v noci. Netreba pritom strácať schopnosť rozlišovať a mýliť si ušľachtilé Ježišove snahy so snahami o mocenskú svetovládou. Popri totalitných náboženstvách presvedčených o svojej „vyvolenosti“ žíjú vo svete aj duchovné prúdy, ktoré nepopierajú slobodnú podstatu ľudskej duše. Im patrí slnečné znovuzrodenie. Je čas naučiť sa žiť v duchovnej slobode, ale aj v skutočnej úcte k hodnotám, ktoré sa nedajú zakázať.
Takže - Vianoce sú našim sviatkom, a to sviatkom slnovratovým. Každý si ho môže zariadiť podľa svojho cítenia. Boh-daj aby nám tento Slnovrat priniesol skutočnú obrodu.
Slnko v duši praje
Žiarislav 


VÝCHODNÍ SLOVANIA

"Christos Raždajetsja! Slavite Jeho!"
Tak sa zdravia Rusíni pri sviatkoch Božieho narodenia.

Rusínsky vinš na Vianoce
Na Roždestvo Christovo,
Svitlo jak zo zlata
pamjataj na otca, matir, ďiti,
muža, ženu, sestru i brata.

Spomjaň si na predkiv,
obyčaji i slova:
Tot, što svoje zabyv,
nemať chyžy, ani dvora!

Na statok nezabuď,
Daj mu smatok chľiba,
U proluby sja umyj, prekrestij sja
Naj ťa cilyj rik obchodyt bida.

Naj ti ďiti,
zdravljom prokvitajut
A iz pomicov Hospoda,
lem radist prinašajut.

 Pravoslávni kresťania
Pôst pred Vianocami - tradícia východných kresťanov

V predvianočnom období mal na Slovensku veľký význam aj pôst ako duchovná príprava na Vianočné sviatky. Asi najsilnejšia bola a je táto tradícia u východných kresťanov – pravoslávnych, ale i greckokatolíkov, v súčasnosti stále hojne zastúpených na východnom Slovensku. Aký je zmysel pôstu, čo symbolizuje a ako sa praktizuje napríklad v pravoslávnej cirkvi?
Pôst pred pravoslávnymi Vianocami trvá 40 dní
Sviatkom sv. apoštola Filipa (15. / 28. novembra - podľa juliánskeho kalendára - pozn.redakcie), 40 dní pred Vianocami - sviatkom Narodenia nášho Hospodina a Spasiteľa Isusa Christa (Ježiša Krista), vstupujú pravoslávni kresťania do tzv. Filipovského alebo Roždestvenského pôstu (názov tohto sviatku znie v cirkevnoslovančine Roždestvo Hospoda i Spasa našeho Isusa Christa). Tak ako aj ďalšie pôsty, aj ustanovenie Roždestvenského pôstu pripadá do prvokresťanských časov. Už v 4. stor. sv. Ambrozij Milánsky, či blažený Augustín, spomínajú vo svojich tropároch pôst pred Christovým narodením. Sv. rímsky biskup Lev Veľký, v 5.stor. písal o filipovskom pôste ako o dávno v Cirkvi zaužívanom. Zo začiatku bola dĺžka tohto pôstu u jednotlivých cirkví rôzna: od 7 dní a viac. Za konštantinopolského patriarchu Lukáša bolo na sneme v Konštantínopole (r. 1166) ustanovené, že „každý kresťan sa má postiť 40 dní pred veľkým sviatkom Roždestva Isusa Christa“.

Liturgický aspekt

Deň pred sviatkom (24. decembra) sa zachováva prísny pôst (ak nie je sobota alebo nedeľa). V tento deň (niekedy už 23. decembra) sa ráno slávia kráľovské hodinky (cárske časy) s čítaním žalmov, starozákonných čítaní, apoštolských čítaní a evanjelií, ktoré sa viažu k tomuto sviatku.[6]
Podvečer alebo poobede sa slávi veľká večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého, počas ktorej sa číta osem starozákonných čítaní, ktoré predpovedajú alebo ohlasujú Kristovo narodenie.
Neskoro večer sa potom slávi veľké povečerie, na konci ktorého sa koná litia - posvätenie chlebov, pšenice, vína a oleja. Tie sa potom rozdávajú veriacim na utierni alebo po liturgii. Jeho charakteristickým spevom je S nami Boh!, vybrané verše z knihy proroka Izaiáša.
Niekde sa spolu s povečerím slávi hneď aj utiereň, inde sa utiereň slávi až 25. decembra ráno.
Liturgia sviatku sa slávi 25. decembra doobeda. V posledných desaťročiach na niektorých miestach gréckokatolíci na Slovensku začali napodobňovať prax latinskej cirkvi a začali slúžiť „polnočnú liturgiu“ (často na úkor veľkého povečeria a utierne), v posledných rokoch ale tento zlozvyk ustupuje.
Na druhý deň, 26. decembra, sa slávi Zhromaždenie (Zbor) k presvätej Bohorodičke. Tento sviatok je z liturgického hľadiska iba malým sviatkom, ale je vnímaný ako veľmi významný. Sviatok svätého archidiakona a prvomučeníka Štefana sa slávi 27. decembra.
V období sviatku Narodenia Pána (od 25. do 31. decembra) sa gréckokatolícki a pravoslávni veriaci zdravia osobitným pozdravom, ktorý sa používa skoro výhradne v cirkevnej slovančine:
Christós raždájestja! Odpoveď: Slavíte jehó! (alebo Slavíte!) (Po slovensky: Kristus sa rodí! Odpoveď: Oslavujme ho!)
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je Narodenie Pána prikázaným sviatkom a je jedným z dvanástich veľkých sviatkov cirkevného roka. Rovnako je prikázaným sviatkom aj Zhromaždenie (Zbor) k presvätej Bohorodičke (26. december). Zdroj TU!

 Zmysel pôstu

Zmyslom pôstu je obnovenie duchovnej jednoty s Bohom a príprava k dôstojnému sláveniu narodenia nášho Božského Spasiteľa.
Sv. Lev Veľký hovorí: „Je pre nás veľmi potrebné námahou pôstu a milosrdenstva vykoreňovať hriech, ktorý slabosťou tela a nečistými túžbami vzrastá v našom srdci“. „Roždestvenský pôst, - ďalej vysvetľuje sv. Lev Veľký, - je naša žertva, naše poďakovanie Bohu za zozbieranú úrodu, za plody zeme, ktorými nás požehnal. Tak, ako nám Hospodin dal hojnosť plodov zeme, tak aj my, počas tohto pôstu máme byť štedrí k núdznym“.
Prepodobný Simeon Solúnsky hovorí, že pôst Roždestvenskej štyridsiatnice symbolizuje Mojžišov pôst, ktorý sa 40 dní a nocí postil a Boh mu daroval kamenné tabule Božích Prikázaní. Aj my, keď prežijeme týchto 40 dní pôstu v skutočnom pôste, uvidíme a príjmeme živé Slovo od Prečistej Panny Márie. Nie slovo napísané na kameni, ale vteleného a narodeného Hospodina Isusa Christa.

Videá
o pravoslávnych sviatkoch Vianoc

Spi, Isuse, spi  - video, ukrajinská verzia koledy
Nova radosť stala  - video, ukrajinská verzia koledy
Добрий вечір тобі,пане-господарю  - video, známa koleda
V Viflejemi novina
  - video, aj u nás známa, rusínska koleda
Oj u poli, poli  - video, u nás menej známa pravoslávna koleda
Divnaja novyna
  - video, aj u nás známa koleda, upravený nápev
A včora z večora
  - video, u nás menej známa pravoslávna koleda
Темненькая нічка
  - video, u nás menej známa pravoslávna koleda
Oj chto, chto Nikolaja ľubyt  - video,pekná úprava koledy o sv. Nikolajovi

 

 

Moje
webové stráky
 
 Cezm?: http://cezmin.wz.cz
Cezm? : http://cezmin.wz.sk
 Vianoce: http://vianocesk.ic.cz
Ve?k?noc: http://velkanoc.ic.cz
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky: http://bylinky.czweb.org
 ?s Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz

 Seniorka: http://seniorka.szm.com
 Cintor?: http://cemetery.zaridi.to
 B?iky:
http://svetbabik.czweb.org
 
 Slovania: http://slovania.czweb.org
J?ska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz
 Pani Pr?oda:
http://eufrosyne.wz.cz
 Ve?k?noc:
http://velkanoc.czweb.org
 Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
 Moji ps?ovia:
http://mikinka.czweb.org
  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz
 Cezm? ker  a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz
 Horn?Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz
 R?ioamat?stvo  :
http://cbrsk-chlebany.euweb.cz
 M?ra ako r?io:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz
 CB Fan r?ioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz
Blog J?ska noc a in?
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
 Seniorka a deti: http://babka-radi.euweb.cz

 Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz
 Sedmi??i:
http://rannisedmicka.ic.cz
 Pr?a die?a?a: http://dieta.czweb.org

   Späť| Obnoviť | Dopredu

Počítadlo pre Vaše stránky

by Cezmín Slovakia 2013 http://seniorka.szm.com ; http://cezmin.wz.cz