Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250. Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1280x1024 pixelov.
  Späť| Obnoviť | Dopredu


Stará komora poslaneckej snemovne postavená sirom Charlesom Barrym bola zničená nemeckými bombami počas druhej svetovej vojny. Základné rysy návrhu Barryho boli zachované, pri prestavbe.

Udalosti 18. storočia mali podstatný vplyv na spoločensko-politicky vývoj v Anglicku.

„Predviktoriánska éra“

Do tohto obdoba spadajú roky 1701 – 1799. Práve v týchto časoch sa dotvára anglická koloniálna moc. Osemnáste storočie prinášalo so sebou nástup moderného veku, ale tiež privodilo aj niektoré politické a mocenské zmeny ako aj rozmach koloniálnej sústavy. Európsky kolonializmus stále viac prenikal do sveta. Finančná, priemyslová a poľnohospodárska revolúcia, ale i dôsledný boj o španielske, poľské a rakúske dedičstvo malo podobu teraziánských vojen. V 17. storočí stáli proti sebe Španielsko a Nizozemsko. Vtedy tvorili vrcholy civilizačného vývoja. V 18. storočí sú vývojové vrcholy Anglicko a Francúzsko. Ich vývoj je však odlišný, pretože nie sú bez vzájomného vnútorného konfliktu, napätie je neustále v zákulisí európskeho vývoja. Politika má rozmer v smere úsilia obidvoch veľmocí o dotvorenie a čo najrozsiahlejšie zväčšenie svojej koloniálnej moci a sústavy.
Anglicko sa po roku 1688 rozvíja ako konštitučná monarchia. To je potvrdené predovšetkým listinou Prehlásenia práv z roku 1689, ktorá zaručuje moderné konštitučné práva. Anglická vláda je orgánom výkonným, parlament zákonodarným a kráľ je odsunutý na koľaj reprezentanta režimu a moci, ktorého právomoci sú čisto formálne. Tento stav v Anglicku trvá dodnes. Politický život Anglicka sa opiera o aktivitu dvoch strán Toryovia – konzervatívny a Whigovia – radikálny. Politické štruktúry fungovali tak, že strany sa striedali vo vládnej zodpovednosti. Až neskôr vzniká strana Labor party.
Roku 1707 bolo potlačené povstanie v Škótsku, tak bolo Škótsko definitívne pripojené k Anglicku. Od tohto roku sa datuje vznik Veľkej Británie. Nastal problém nástupnícky. Po smrti britského kráľa bolo potrebné zvoliť nového. Po dlhých poradách šľachty padla voľba na syna dcéry Fridricha Faltského žil v Hannovery. V roku 1714 odchádza kráľ Juraj I. do Anglie a tak nastupuje hannoverská dynastia. Počiatky jeho vlády však boli s ťažkosťami, keďže Juraj bol cudzinec a nevedel ani poriadne po anglicky a tak za neho vládol po dobu 20 rokov Robert Walpole – ministerský predseda, v rokoch 1721 – 1740. Robert Walpole bol muž s ktorým boli spojené moderné premeny Veľkej Británie na vyspelú Európsku veľmoc. Nastáva predvečer Viktoriánskej éry...

Druhá polovica viktoriánskej éry sa približne prelínala s prvým obdobím „Belle Époque“ v kontinentálnej Európe a s americkým „Zlatým vekom“.

Poslanecká snemovňa na začiatku 19. storočia, Augustus Pugin a Thomas Rowlandson.

Queen Victoria - Two Sequences of Footage

http://www.youtube.com/watch?v=J5TAbNR6xKM

Udalosti počas vlády Viktórie

v druhej polovici 19. storočia a počas 20. storočia. Toto obdobie je pozitívne poznačené vládou kráľovnej Viktórie (1837 - 1901). Anglicko bolo vtedy najväčšou svetovou veľmocou v ktorej rozhodujúcu úlohu mal parlament. Bolo ňou kvôli veľkému počtu kolónií a priemyselnej revolúcii. Hospodársky rast Anglicka mal náskok pred ostatnými štátmi, na jeho území sa rozvíjali rôzne druhy priemyslu od textilného po výrobu železa, strojov a lokomotív. Malo kvalitnejšie a lacnejšie výrobky než boli v Európe. Kvôli tomu vznikali a vznikajú rôzne priemyselné centrá. V obchode je platná zásada „free trade“, zásada slobodného obchodu na základe ponuky a dopytu čo predstavuje neclený vývoz a dovoz, neobmedzená a voľná konkurencia. Keďže Anglicko bola svetová finančná veľmoc, dochádzalo k sústredeniu peňažných prostriedkov z obchodov. Príjmy z vývozu – hlavne surovín z Indie a ostatných kolónií – vznik bánk – požičiavanie peňazí podnikateľom, podnikatelia nemuseli mať veľký kapitál, stačilo málo, čím sa zaručili a mohli tak rýchlejšie budovať svoje firmy. Práve tieto výhody pre podnikateľov dávali Anglicku veľký náskok oproti iným štátom. Politika – stabilný parlamentný demokratický systém – výkonná moc v rukách vlády. V parlamente účinkujú dve hlavné strany Toryovia a Whigovia. Od 17. storočia Anglicko je bez revolúcií, pomerne pokojný politický vývoj a demokratická cesta reforiem.
Vodca konzervatívcov bol od 60. rokov Benjamin Disareli ( 1804 – 1881 ). Ten presadil maximálnu pracovnú dobu 56 hodín týždenne. Tiež sa zaslúžil o výstavbu vodovodu s nezávadnou vodou. Bola zavedená kontrola potravín a rozšírenie volebného práva. Hlavným liberálom bol William Gladstone (1809 – 1898 ) – odišiel od konzervatívcov, bol stúpencom voľného obchodu, trhového hospodárstva, obhajca rovnosti ľudí pred zákonom.

Volebné reformy v Anglicku

1. Reforma roku 1832 – povodne záležalo na vlastníctve a majetku určitej hodnoty. Teraz bolo právo rozšírené medzi stredné vrstvy.
2. Reforma roku 1867 – hlasovacie právo rozšírené aj medzi mestskú maloburžoáziu, bohatých sedliakov, robotníckych predákov (najvyšší z najnižších). Počet voličov sa tak zdvojnásobil.
3. Reforma roku 1884 – volebné právo rozšírené i na drobných poľnohospodárskych nájomníkov.
Skrátka medzi všetkých mužov. Do konca 19. storočia to bolo 60 % obyvateľstva (okrem žien a nemajetných).

Najvýznamnejším platidlom na svete je anglická libra

Najvýznamnejším platidlom na svete je anglická libra, Anglicko vlastní najväčšie loďstvo sveta. Starostlivo sa sleduje, že Anglicko ma väčší pomer lodí než druhá a tretia veľmoc dohromady. Už počas 19. storočia sa začína vyostrovať konflikt s Írskom, ktoré je značne zaostalé od Anglicka. Írovia boli pôvodné keltské obyvateľstvo, ktoré bolo násilne podrobené v 17. storočí, preto sa stále búrili a aj búria. Konajú sa masové zhromaždenia, vzniká tajný spolok Feniánov. V roku 1867 pokus o povstanie, ale bolo potlačené. Írsko spomaľuje rozvoj v rámci kráľovstva. Anglicko predbiehajú veľmoci USA a Nemecko. Počas 70. rokov stratilo Anglicko prvé miesto v priemyselnej výrobe. Nastáva prechod od voľného obchodu k ochrane tuzemskej výroby proti cudzej konkurencií (Protekcionizmus). Anglicko začína vyvážať do menej rozvinutých krajín.
V roku 1906, po dvadsaťročnej vláde konzervatívcov, sa do čela vlády dostávajú liberáli. Zavádzajú sociálne reformy – podpora v nezamestnanosti, starobný a invalidný dôchodok, ďalej modernizácia armády, zrušenie práva hornej snemovne vetovať zákony dolnej snemovne. Zahraničná politika – britská vláda uskutočňovala tzv. vynikajúcu izoláciu (splendid isolation) umožnenú ostrovnou polohou a mocenskou prevahou – politika nezávislosti a neúčasť v konfliktoch ostatných európskych mocností.

Anglicko sa sústredilo na koloniálnu expanziu

Anglicko sa sústredilo na koloniálnu expanziu. Impérium sa rozmáhalo vo všetkých svetadieloch. Kolónie boli zdrojom surovín, odbytom anglických výrobkov, cieľ investícií – možnosť pracovných príležitostí v oblasti armády, podnikania, správneho aparátu. Toto však spomaľuje industrializáciu Anglicka, pretože je výhodnejšie podnikať v kolóniách kvôli lacnejšej pracovnej sile.
Najbohatšia kolónia bola India kvôli vývozu kávy, čaju a korenia. Indií bolo zámerne bránené v rozvoji priemyslu a remeselnej výroby. Indom sa nepáčil britský vplyv. V roku 1848 nastalo povstanie Sikhov, ktoré bolo o dva roky potlačené. India sa stáva úplne závislou na Anglicku a v roku 1876 získava kráľovná Viktória titul indickej kráľovnej. Pokračuje expanzia Britov do juhovýchodnej Ázie. Prenikajú aj do Číny čo má za následok 3 ópiové vojny v rokoch 1840 – 1860. Čína totiž zakázala východoindickej spoločnosti vývoz ópia z Indie do Číny. Zmluva s cisárom o otvorení piatich čínskych prístavov anglickému obchodu a Hongkong sa dostal pod britskú správu. V kolóniách s prevahou prisťahovaleckého obyvateľstva je priznaný podiel na moci, samospráva. Vznikajú domínia a to v 1867 - Kanada, 1901 Austrália, 1907 Nový Zéland, 1910 Juhoafrická únia. Roku 1931 zriadený Commonwealth.
Afrika získala v roku 1875 kontrolu nad Suezským prieplavom, 1882 obsadenie Egypta. V roku 1898 povstanie Mahdistov v Sudáne. Angličania tu po prvý krát použili guľomet. Padlo tu 12000 Mahdistov a 48 Britov. (jeden Angličan na 250 mahdistov).
Búrske vojny – (1899 – 1902) s pôvodnými nizozemskými kolonialistami na juhu Afriky. Briti mali za cieľ vytvoriť kolónie od severu až po juh, no narazili na odpor Francúzov. Tí mali plán západ – východ. Začali vyjednávať. Dohodli sa na spolupráci proti Nemecku. 1904 – tzv. "srdečná dohoda." Francúzsko získalo Maroko a Alžírsko. Anglicko dostalo Egypt a Sudán. 

Roku 1857 prepuklo v Indií povstanie domorodého vojska za vedenia kniežaťa Nana Sáhiba, došlo k hroznému krviprelievaniu a k zabíjaniu anglických dôstojníkov a ich rodín. Anglicko zakročilo energicky a povstanie bolo zdolané. India bola priamo podrobená anglickej korune. Viktória bola prehlásená za Indickú kráľovnú. V roku 1860 vypukla vojna s Čínou, Angličania s Francúzmi obsadili Peking. Keď v roku 1864 vypukla vojna o Šlesvik a Holštýn, Viktória začala zasahovať do hlavných otázok. Po smrti Roberta Peela roku 1852 sa stal Benjamin lord Beaconsfield Disraeli predsedom dolnej snemovne. Kráľovná o ňom spočiatku nemala dobrú mienku. Viktória netušila akú úlohu tento muž v jej živote zohrá. Disareli silnel a silnel aj jeho sok Gladstone.
Roku 1867 zvíťazili v parlamente konzervatívci a Disraeli sa stal ministerským predsedom. S Viktóriou sa čoskoro spriatelil. Disareliho vláda však trvala iba 9 mesiacov. Potom ho vystriedal Gladstone. Roku 1874 však nastala zmena. Vlády sa opäť ujala konzervatívna strana na čele s Disraelim. Ten bol už teraz plne oddaný kráľovnej Viktórii.

Benjamin lord Beaconsfield Disraeli

V lete roku 1817 sa trinásťročný Benjamin Disraeli stal anglikánom. Vďačil za to svojmu otcovi Isaacovi, ktorý sa tak rozhádal s londýnskou synagógou Bevis Marks, že ho nechal pokrstiť. Aby totálne rozzúril židovskú obec urobil to, keď mal chlapec 13 rokov - teda vtedy, keď židovskí chlapci prvýkrát verejne čítajú Tóru v synagóge. Krstom navyše synovi umožnil vstúpiť do politiky. Židia v Británii sa totiž až do roku 1858 nemohli uchádzať o miesto poslanca. Disraeli to dotiahol až na ministerského predsedu. Bol najobľúbenejším premiérom kráľovnej Viktórie, nekritickým obdivovateľom rodiny Rothchildovcov a napriek krstu pyšným Židom. "Kým vaši predkovia, ctení džentlmeni, boli divosi na neznámom ostrove, moji boli kňazmi v Šalamúnovom chráme," povedal v jednej z parlamentných rozpráv. Ľudia ho pre jeho nadutosť a nadradenosť nemali príliš radi, rešpektovali však jeho literárny a politický talent. Benjamim Disraeli, lord Beanconsfield, sa narodil pred vyše 200 rokmi.
Celý život sa obliekal ako dandy. Nosil zelené nohavice zo zamatu a kanárikovožltú vestu. Vyštudoval právo a ako dvadsaťročný skrachoval na špekuláciách s akciami juhoafrických baní. Hoci sa neskôr výhodne oženil, dlhy splácal až do stredného veku. V roku 1825 zakladá denník The Representative, ale po niekoľkých mesiacoch ohlási bankrot. Vrhne sa na literatúru ako jeho otec. Satirický román, v ktorom zosmiešnil svojho spoločníka Viviena Greya, je trhák. Rovnako ako všetky ďalšie. Peniaze Disraeli nepoužije na splatenie dlhov, ale na cestu po Oriente. Je okúzlený Jeruzalemom a židovskými obchodníkmi v Sýrii. Z ciest si okrem inšpirácií pre romány o židovských supermanoch, priniesol aj pohlavnú chorobu. Neliečil sa a nikdy nemal deti.

Britská dolná snemovňa 1834

V roku 1831 sa rozhodol, že pôjde do politiky. Niekoľkokrát mu to nevyšlo. Poslancom Dolnej snemovne za toryovcov (konzervatívcov) sa stal v roku 1837. Jeho prvá reč bola fiasko: vypískali ho. Vtedy si povedal, že im ešte ukáže. Podarilo sa mu to hneď v druhej reči a odvtedy ho považovali za majstrovského rečníka. Šarmantným prejavom si získal aj srdce veľmi bohatej, o 12 rokov staršej vdovy pani Lewisovej. Klebetilo sa, že si ju zobral len pre peniaze. Pravdou však je, že spolu žili viac ako tridsať rokov a jej smrť ho skutočne zlomila. Nedá sa však vylúčiť ani to, že ho trápilo, že celý jej majetok pripadol jej pokrvným príbuzným.
Keď sa v roku 1841 stal premiérom konzervatívec Robert Peel, Disraeli sa ponúkol do jeho vlády. Peel ho odmietol, a to nemal urobiť. Od toho momentu sa Disraeli rozhodol znepríjemňovať mu život. Spojil sa so skupinou mladých aristokratov Nové Anglicko a kritizoval Peela, kde sa dalo. O päť rokov neskôr sa postaral o jeho pád a začal hovoriť o novom konzervativizme. Do vlády sa dostal počas vlády premiéra lorda Derbyho. Derby zostavoval tri vlády a Disraeli vždy držal kľúče od štátnej pokladnice. V roku 1868 sa konečne stal predsedom vlády. Ale len na necelý rok: voľby vyhrali liberáli a premiérom sa stal William Gladstone.
Súboj týchto dvoch mužov o moc poznačil britskú politiku ako máločo predtým. Disraelimu sa podarila veľká vec, Gladstonovi ukradol tému. Ako vodca konzervatívnej opozície navrhol reformu volebného zákona a rozšíril volebné právo pre 2 milióny britských mužov, zväčša robotníkov.
Rok 1874 sa stal rokom triumfálneho víťazstva konzervatívcov vo voľbách. Už ako 70-ročný a vážne chorý Disraeli sa stáva druhý raz premiérom. Jeho vláda presadila niekoľko zákonov zlepšujúcich postavenie robotníkov a odborov.
Úspechy zaznamenal aj v zahraničnej politike. Rovnako ako kráľovná Viktória bol presvedčený, že Británia by mala byť najmocnejšou krajinou sveta. Viktóriu naviedol, aby prijala titul kráľovnej Indie a za pomoci Rothchildovcov získal pre Britániu významný balík akcií spoločnosti spravujúcej Suezský prieplav.
Na Berlínskom kongrese vybojoval pre Britániu Cyprus a výrazne obmedzil vplyv Ruska na Balkáne. V roku 1876 mu kráľovná udelila šľachtický titul. O štyri roky neskôr voľby vyhral Gladstone, Disraeli ohlásil odchod z politiky a v roku 1881 zomrel.

Citáty Disraeliho
Kúzlo prvej lásky je v tom, že neveríme, že niekedy skončí.
Láska je zmysel nášho života a jeho jediný cieľ.
Tajomstvom úspechu je účelná vytrvalosť.
Niet lásky, okrem lásky na prvý pohľad.
Mlčanie je matkou pravdy.

Mrs Brown (1996) - clip 4 - Disraeli in Parliament

http://www.youtube.com/watch?v=-PfxvIl12xY
 

Mrs Brown (1996) - clip 1 The royal family

http://www.youtube.com/watch?v=CpQHc_Q9baM
 

Mrs Brown (1996) - clip 2 - John Brown arrives

http://www.youtube.com/watch?v=H9QmjglssQE
 

Mrs Brown (1996) - clip 3 - Q Victoria swims

http://www.youtube.com/watch?v=XMP9TNcf32U
 

Mrs Brown (1996) - clip 5 - John Brown takes Q Victoria to a croft

http://www.youtube.com/watch?v=hrOpzDxbicY
 

Mrs Brown (1996) - clip 6 - John Brown intercepts journalists

http://www.youtube.com/watch?v=L1tvONJPZw8

William Ewart Gladstone

William Evart Gladstone (29. december 1809 - 19. máj 1898) bol britský štátnik, člen Liberálnej strany, ktorý po štyri funkčné obdobie zastával funkciu premiéra. Vykonával aj funkciu ministra financií a presadzoval prijatie zákona, ktorý zaviedol samosprávu Írska. Bol tiež známym a dlhoročným rivalom vodca Konzervatívnej strany Benjamina Disraeliho. Jeho vzťahy s kráľovnou Viktóriou boli po väčšinu politickej kariéry napäté. Winston Churchill a niektorí ďalší britskí politici ho považovali za svoj vzor.

Mladosť
Narodil sa 29. decembra 1809 v Liverpoole ako štvrtý syn obchodníka Johna Gladstoneho a jeho druhej ženy Anny. Navštevoval najskôr školu v Seaforth, neďaleko domu jeho rodiny. Neskôr študoval na Eton College a od roku 1828 na Christ Church v Oxforde. Na univerzite získal povesť výborného rečníka. V čase štúdií bol členom strany toryov a kritizoval zámery whigov na volebnú reformu.
Po ukončení štúdií cestoval so svojím bratom Johnom po Európe. Po návrate do krajiny bol roku 1832 zvolený za poslanca Dolnej snemovne za obvod Newark. Roku 1833 vstúpil do Lincoln 's Inn, aby sa stal právnikom, ale roku 1839 požiadal o vymazanie zo zoznamu obhajcov.
V dolnej komore parlamentu bol na počiatku disciplinovaným Tóry a kritizoval zámer zrušenia otroctva. Po niekoľko rokov vykonával menej významné vládne funkcie. Roku 1838 vydal svoju prvú knihu, v ktorej obhajoval štátnu politiku podporujúcu fungovanie Anglikánskej cirkvi. Nasledujúci rok sa oženil s Katarínou Glynnovou.

Minister financií
Vo vláde Roberta Peela zastával menej dôležité pozície. Krátko po presadení zrušenia cla na obilie táto vláda padla a potom nasledoval Peel v rozchode s hlavným smerom v Konzervatívnej strane. Po jeho smrti sa stal vedúcim predstaviteľom tejto skupiny politikov v dolnej komore parlamentu.

Roku 1852 sa stal ministrom financií v koaličnej vláde whigov a krídla konzervatívcov. Jeho prvý štátny rozpočet roku 1853 bol takmer dokončením práce, ktorú predtým zahájil Peel. Podarilo sa mu zjednodušiť daňový systém, zrušiť 123 daní a ďalších 133 znížiť. Platnosť zákona o dani z príjmu vypršala, ale podarilo sa mu ju predĺžiť o ďalších sedem rokov. Snažil sa dosiahnuť rovnováhu medzi priamymi a nepriamymi daňami. Mal v úmysle zrušiť aj daň z príjmu, ale bolo zrejmé, že to závisí od rozsahu štátnych výdavkov. Rozšíril tak počet platcov tejto dane znížením hranice pre výber zo 150 libier na 100. Predpokladal, že čím vyšší bude počet platiteľov dane, tým vyšší bude aj tlak na vládu na jej zrušenie a na zníženie štátnych výdavkov.

Roku 1859 sa stal ministrom financií vo vláde zostavenej Henrym Templem. Stav verejných financií bol neutešený s dlhom takmer 5 miliónov libier. Podobne ako Peel nechcel znížiť dlh pôžičkou a tak zvýšil sadzbu dane z príjmu. Rozpočet na rok 1860 bol predložený vo februári spolu s dohodou o voľnom obchode medzi Britániou a Francúzskom. Na začiatku roka 1859 existovalo 419 daní, zatiaľ čo rozpočet na nasledujúci rok redukoval ich počet na 48 a 15 z nich pokrylo podstatný príjem štátneho rozpočtu. Na financovanie deficitu zrušených nepriamych daní bola daň z príjmu zachovaná a čiastočne zvýšená.

Prvé obdobie
John Russell sa z politiky stiahol roku 1867 a Gladstone sa po ňom stal vedúcou postavou Liberálnej strany. Po voľbách roku 1868 sa stal premiérom.
V tomto období jeho politiku charakterizoval záujem o zvýšenie slobody jednotlivca a odstráneniu politických a ekonomických reštrikcií. Prvou úlohou bolo zníženie verejných výdavkov za predpokladu, že spoločnosti bude prospešné, keď zarobené prostriedky minú podľa svojho zámeru. Zahraničná politika bola zameraná na udržanie mieru, tak aby boli znížené vojenské výdavky a uvoľnil sa priestor pre medzinárodný obchod. Bola vykonaná aj reforma zákonov, ktoré obmedzovali slobodnú činnosť občanov.

Jeho návrh na zrušenie Írskej cirkvi viedol k zjednoteniu Liberálnej strany roku 1868. Zákon rušiaci povinnosť Írov rímskokatolíckeho vyznania platiť desiatky na podporu Anglikánskej cirkvi bol prijatý roku 1869. V nasledujúcom období boli potom prijaté ďalšie reformné zákony, týkajúce sa rôznych oblastí verejnej správy. Vo všeobecných voľbách roku 1874 utrpeli liberáli porážku a Gladstone sa prechodne stiahol z vedenia strany.

Druhé obdobie
Roku 1880 liberáli vo voľbách zvíťazili a ich vodca Spencer Cavendish prenechal zostavenie vlády Gladstonemu. V tomto období bola ukončená druhá anglo-afganská vojna aj prvá búrska vojna. Avšak nemohol splniť svoj sľub, že sa stiahne z Egypta. V júni 1882 došlo v Alexandrii k nepokojom pri ktorých bolo usmrtených asi 300 ľudí. Protiegyptská nálada v parlamente prinútila vládu vyslať do Egypta expedičné zbory, aby obnovili v meste poriadok.

Roku 1881 podporil prijatie zákona platného pre Írsko, ktorý dovoľoval jeho správcovi zadržiavať vo väzbe kohokoľvek tak dlho, ako bude považované za potrebné. Presadil aj ďalšiu reformu volebného práva - volebné právo bolo priznané aj občanom vidieckych oblastí za podmienok rovnakých, aké platili pre mestské obvody a neskôr bola obmedzená aj možnosť duplicitnej účasti vo voľbách.

Porážka generála Gordona roka 1885 v Chartúme spôsobila veľkú ranu jeho popularite. Mnohí boli toho názoru, že zanedbal prípravu vojenskej operácie a že nereagoval dostatočne rýchlo, aby podporil obliehaného Gordona. Ten istý rok rezignoval a odmietol kráľovninmu ponuku na povýšenie do šľachtického stavu.

Tretie obdobie
Roku 1886 sa jeho strana spojila s írskymi nacionalistami, aby porazila vládu Roberta Cecila. Gladstone sa stal premiérom a zároveň vykonával funkciu strážcu pečate. Prvýkrát tiež predniesol návrh zákona, ktorý mal Írsku zabezpečiť vlastnú samosprávu a národnu autonómiu. Tento dokument rozdelil názory liberálov (časť sa ich odlúčila, aby vytvorila stranu liberálnych unionistov) a zákon bol pri druhom čítaní zamietnutý. To viedlo k pádu vlády len niekoľko málo mesiacov po jej zostavení.

Štvrté obdobie
Výsledky volieb v roku 1892 viedli k vytvoreniu menšinovej vlády vedenej Gladstonom štvrtýkrát a naposledy. V 82 rokoch bol najstaršou osobou, ktorá nastúpila do funkcie predsedu vlády, a keď v 84 rokoch odstúpil, bol najstaršou osobou, ktorá túto funkciu vykonávala. Jeho volebným prísľubom bolo zabezpečenie samosprávy a autonómie pre Írsko a zrušenie Škótskej a Waleskej cirkvi. Druhý návrh zákona ustanovujúceho írsku samosprávu prešiel dolnou komorou parlamentu, ale bol odmietnutý Snemovňou lordov.

V decembri 1893 navrhla opozícia rozšírenie kráľovského námorníctva, ktoré, ako zástanca úsporných vládnych výdavkov, odmietol. Odporoval aj vyhláseniu novej dedičskej dane. 1. marca 1894 vo svojom poslednom prejave v parlamente apeloval na prehlasovanie veta Snemovne lordov. 2. marca rezignoval na funkciu predsedu vlády a kráľovná poverila zostavením novej Archibalda Primroseho.

Gladstone v Hawarden s jeho vnučkou Dorothy Drew, dcérou Mary Gladstone

Neskoré obdobie
Roku 1895 odkázal 40 000 libier a väčšiu časť svojej knižnice na založenie verejnej knižnice v Hawarden.
Zomrel 19. mája 1898 na hrade Hawarden. Rakva s jeho pozostatkami bola prevezená londýnskym metrom na štátny pohreb, po ktorom bol pochovaný vo Westminsterskom opátstve.

Gladstoneho hrob vo Westminsterskom opátstve

Biografia
Shannon, Richard. Gladstone (1984–2000)
Russell, George W.E. The Right Honourable William Ewart Gladstone (1891).
Russell, Michael. Gladstone: A Bicentenary Portrait (2009).

 

Parlamentný archív má aj nejaké obrázky z Gladstoneho, ktoré neboli pôvodne z knižnice snemovne. Patrí medzi ne niekoľko farebných karikatúr Tom Merry a niekoľko skíc v albume karikatúr sira Franka Lockwooda.

Zdroje a odkazy
Medaily http://www.taxfreegold.co.uk/medallions.html
Mesto http://blogs.statravel.com.au/adimurphy84/blog/queensland/gladstone/2012-11-11+07%3A12%3A46
http://www.telegraph.co.uk/comment/columnists/simonheffer/6868274/How-the-great-Mr-Gladstone-saved-our-fallen-country.html
Knižnica http://www.bbc.co.uk/blogs/wales/posts/festival_celebrates_gladstones_library
http://www.parliament.uk/business/publications/parliamentary-archives/archives-highlights/archives-images-of-gladstone
http://www.gladstoneslibrary-us.com/pictures/sets/st-deiniols-library/
Životopis http://www.gutenberg.org/files/21091/21091-h/21091-h.htm
http://www.flickr.com/photos/gandalfsgallery/with/5259881681/null
Rozvoj kolonializmu http://www.bbc.co.uk/czech/omnibus
http://www.britannia.com/history/monarchs/mon58.html 
http://en.wikipedia.org/wiki/William_Gladstone?oldid=320762061
http://encyklopedia.sme.sk/c/1867275/disraeli-benjamin.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Lowes_Cato_Dickinson#Victuallers
http://www.quotationspage.com/quotes/Benjamin_Disraeli
http://en.wikipedia.org/wiki/British_House_of_Commons
http://www.gutenberg.org/files/9900/9900-h/9900-h.htm
Medaily
http://www.taxfreegold.co.uk/medallions.html
Projekt Gutenberg http://www.gutenberg.org/files/20004/20004-h/20004-h.htm
http://cs.wikipedia.org/wiki/William_Gladstone

http://www.flickr.com/photos/gandalfsgallery
http://en.wikipedia.org/wiki/Mary_Anne_Disraeli
Queen Victoria: A personal history by Christopher Hibbert
História ľudstva od Dorling Kindersley
Queen Victoria by Elizabeth Longford
Britský monarchové
Dejiny Európy
http://referaty.sk
http://www.parliament.uk/business/publications/parliamentary-archives/archives-highlights/archives-images-of-gladstone/
Obrazy dokumenty http://www.old-print.com/cgi-bin/category.cgi?&category=search&query=japan&start=720

  Umelci v čase biedermayerovského štýlu

Biedermayer - umenie
Johann Strauss mladší Kráľ valčíkov
Rettigová Magdaléna Dobromila
Annette von Droste-Hülshoff
Joseph Victor von Scheffel
 
Biedermayer u mňa doma
Johann Nepomuk Nestroy
Eduard Friedrich Mörike
Johann Strauss starší
Friegende Blatter
Franz Grillparzer
Antonín Machek
Antonín Dvořák

Franz Schubert
Eduard Gurk
Josef Lanner
Spitzweg Carl

Johann Nepomuk Antonius von Padua Hummel

Moje
webové stránky
 
 Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín :
http://cezmin.wz.sk
 Vianoce: http://vianocesk.ic.cz
Veľká noc: http://velkanoc.ic.cz
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky: http://bylinky.czweb.org
Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz
 Seniorka:
http://seniorka.szm.com
 Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org
 
 Slovania: http://slovania.czweb.org
Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
 Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org
 Moji psíovia:
http://mikinka.czweb.org

  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz
 Cezmín ker  a alias:
http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz
 Horné Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatérstvo  :
http://cbrsk-chlebany.euweb.cz
 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz
Blog Jánska noc a iné
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk

Webové stráky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Seniorka a deti:
http://babka-radi.euweb.cz
Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz

Sedmičkári
http://rannisedmicka.ic.cz
Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org
Späť| Obnoviť | Dopredu

Počítadlo pre Vaše stránky


by Cezmín Slovakia 1.6.2013 http://seniorka.szm.com ; http://cezmin.wz.cz